Zubačka s normálnym rozchodom je technický unikát v Európe.

Ozubnicová železničná trať Tisovec – Pohronská Polhora vznikla v roku 1896 pre potreby rozvíjajúceho sa hutníckeho priemyslu a uľahčenie spojenia medzi železiarňami v Tisovci, Podbrezovej a Hronci.

Železnica Podbrezová – Tisovec sa stavala v náročnom horskom teréne.

Železnica dlhá vyše 41 km prechádza cez náročný horský terén s celkovým prevýšením 314 m. V náročnom teréne bolo potrebné vybudovať tunel s dĺžkou 786 m, viacero 10 až 20 m dlhých zárezov do skál, niekoľko až 6 až 13 m vysokých násypov a oporných múrov. Na trati bolo postavených 8 menších mostov a dva až 36 m vysoké oblúkové viadukty známe ako viadukt Pod Dielom a Čertov most. Technicky najnáročnejší úsek od zastávky Tisovec-Bánovo na Zbojská stúpanie 48 promile a od Pohronskej Polhory na Zbojská až 52 promile, preto bola na tomto úseku vybudovaná ozubnica. V roku 2008 sa stala kultúrnou pamiatkou. OZ Zubačka vzniklo roku 2004 pre účely ochrany kultúrnych hodnôt ozubnicovej železnice Tisovec – Pohronská Polhora a priľahlého regiónu. V súčasnosti zabezpečuje jazdy turistických vlakov na ozubnicovej železnici a prevádzku železničného múzea v železničnej stanici Tisovec.

Zvláštnosťou trate je stúpanie až 50 ‰.

Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo – železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách. Najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora – Bánovo (Gömörvég), so stúpaním až 50 ‰ sa v dĺžke 15,777 km prvýkrát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl.

Železnica sa stavala v dvoch etapách, ukončená bola 3.11.1896.

Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová – Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných 6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam. Najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Trať sa stavala vo dvoch etapách. Najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora, ktorý sa ukončil 15.12.1895. Druhý úsek Pohronská Polhora – Tisovec bol odovzdaný do užívania 3.11.1896. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si v roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.