Zrúcanina vysunutej pevnosti hradu na strednom Pohroní je dnes známa ako Zábaštie.

V dávnej minulosti bola súčasťou hradu Šášov vysunutá pevnosť nachádzajúca sa na vyvýšenine, nad hradom. Dnes je táto zrúcanina pevnosti známa pod miestnym názvom Zábaštie.

Vysunutá pevnosť hradu Šášov je prístupná po strmom chodníku.

Prístup ku pevnosti je od hradu Šášov, pokračovaním po zelenej značke. Od hradnej pivnice, kde je na strome smerovník (smerovku som pridal v roku 2021, dovtedy tam nebola) je po niekoľkých minútach odbočka doprava (drevená smerovka na strome s nápisom Zábaštie). Výstup k pevnosti je po strmom neupravenom chodníku. Na chodníku si treba dávať pozor, lebo pri svojej strmosti je dosť šmykľavý. Na vrchole vyvýšeniny je ešte aj dnes vidno základy objektu, spodné časti niektorých múrov, obrysy niektorých miestností. Okolo pevnosti je viditeľná priekopa s mohutným valom. Význam pevnosti bolo brániť pozíciu (vyvýšeninu nad hradom) nebezpečnú pre samotný hrad, z ktorej by ho nepriateľ mohol priamo ohroziť. O pevnosti nie je zachovalých veľa informácií. V minulosti tu prebehol výskum, pri ktorom bolo nájdených niekoľko archeologických nálezov. Najznámejším nálezom je soška Madony, jej kópia sa nachádza v múzeu hradu Šášov, nachádzajúceho sa pri začiatku výstupu na hrad v Šášovskom Podhradí.

Zápis z výskumu pevnosti, ktorý prebehol v minulosti

Kopec tvaru zrezaného kužeľa, opevnený valom s priemerom 50-60 m, obiehajúcim v úrovni 11-15 m pod vrcholom. Vrcholová plošina je kužeľ tvaru obdĺžnika (6×7 m). Približne 150 cm pod úrovňou plošiny zistené opevnenie kamennou hradbou v pôdoryse tvaru nepravidelného päťuholníka s rozmermi vonkajších strán 16, 18, 15, 12, 9. Hradbu tvoril múr (široký na Z strane 1,8 m a na V strane až 2,8 m) z lomového kameňa zaliateho do malty, lícovaného nesúvisle osadenými opracovanými kvádrami, v 3 prípadoch s identickou kamenárskou značkou. Na S a Z strane hradby z vonkajšej strany palisádový žľab, prerušený na mieste vstupu zo S strany. Prístup ku vchodu do pevnosti, širokému 1,8 m, pravdepodobne po drevenom mostíku. Prístupová cesta pravdepodobne v smere od hradu k JZ nárožiu a popri Z múre hradby. Z vnútornej strany hradby voda z kužeľa odvádzaná na V stranu odtokovým žľabom, vytesaným do skalného brala.

Podľa nálezov bol datovaný vznik a zánik pevnosti.

Na vrcholovej plošine v skalnom podloží pod 10-15 cm vrstvou zeme absencia stôp pôvodnej stavebnej činnosti, zvyšky mazanice zo stien zrubovej stavby a kachlíc však svedčia o existencii trvale obývateľného objektu. Fortifikačný význam pevnosti doložený početnými nálezmi militárií. Dokladom obývania a zároveň datovacím prostriedkom trvania sú početné fragmenty keramiky, podľa nich vznik objektu je okolo polovice 14. storočia. Bližšie neurčiteľný denár z prvej polovice 15. storočia, bronzový prsteň, plastika madony a biela keramika datujú zánik pevnosti do polovice 15. storočia.

Zdroj zápisu z výskumu: Archeologický ústav SAV – AVANS