Zrúcanina stredovekého hradu tvorí dominantu mesta na južnom Slovensku.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že osídlenie tohto miesta siaha až do Medenej doby, približne 3500 rokov pred našim letopočtom. V 12. storočí tu už pravdepodobne stál kamenný hrad, ktorý v roku 1242 úspešne odolal tatárskym nájazdom, čo potvrdzuje prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade.
Hrad vo svojej histórii menil majiteľov aj sa rozširoval.
Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom a val s palisádami. Hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu – kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Peréniho. Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno. Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu.
V roku 1554 hrad dobyli Turci, ktorí na ňom sídlili 39 rokov.
Hrad sa napriek snahe obrancov v roku 1554 dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska, Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov v roku 1593. Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, následne ho však obsadili bočkajovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy, v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619. V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali betlenovci. Kapitánom hradu bol Tomáš Bosnyák de Magyarbel. Počas Rákociho povstania, keď bol kapitánom František Vešeléni obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali zasadania a porady okolitých žúp.
Tököli za výdatnej podpory Turkov hrad dobyl a zničil.
V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu Adam Vešeléni, od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I.. Od roku 1667 to bol Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry. Počas protihabsburského povstania na hrad v roku 1678 zaútočil Tököli, ale nedobyl ho. V roku 1682 sa Tököli za výdatnej podpory Turkov sústredil na opätovné dobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. O históriu hradu a jeho zachovaní sa začalo intenzívne uvažovať v roku 1941, keď františkánsky páter König založil prvú Hradnú komisiu. Plány na zriadenie múzea sa však pre vojnové udalosti neuskutočnili. Od roku 1972 sa začala konzervácia hradných ruín. Oživenie myšlienky múzea sa udialo v roku 2005, po rekonštrukcii Bebekovej bašty sa v apríli 2007 otvorilo Hradné múzeum vo Fiľakove.
