Zrúcanina strážnej veže je dnes ukrytá v lese, v minulosti mala dôležité poslanie.

Zrúcanina strážnej veže pri Jedľových Kostoľanoch mala v stredoveku dôležité poslanie, ktoré súviselo s obchodnými činnosťami. Strážila významnú obchodnú cestu z Novej Bane do horného Požitavia.

V Cigánskej doline sa ukrýva zrúcanina strážnej veže.

V prekrásnom prostredí Cigánskej doliny, ktorá od seba oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec, sa nachádzajú zvyšky Živánskej veže. Pozostatky niekdajšej mohutnej a vysokej vežu dnes zakrývajú okolité stromy. Vznikla pravdepodobne na začiatku 13. storočia, záznamov sa o nej veľa nezachovalo. Patrila k panstvu hradu Hrušov a slúžila ako strategická strážna veža na ochranu významnej obchodnej cesty údolím rieky Žitava. Slúžila aj ako mýtna stanica. Pôvodne veža mala 5 podlaží a vchádzalo sa do nej na úrovni prvého podlažia rebríkom, ktorý sa potom vytiahol hore, čo bolo výhodné pri obrane veže. Zánik veže prišiel pravdepodobne v roku 1708, keď zanikol aj neďaleký Hrušovský hrad. Do dnešného dňa sa zachovala len časť severozápadnej steny do výšky druhého poschodia. V roku 2009 boli na veži realizované stabilizačné a rekonštrukčné práce.

Živánska veža sa nachádza v blízkosti Jedľových Kostolian.

Živánska veža leží 1,5 km juhovýchodne od obce Jedľové Kostoľany smerom na Malú Lehotu na okraji Pohronského Inovca nad cestou v nadmorskej výške 409 m. V doline sa nachádza malé parkovisko neďaleko ktorého sú umiestnené informačné tabule. Dolinou preteká riečka Žitava. Na opačnej strane cesty je úzky chodník, vedúci cez les k strážnej veži.

O zániku veže sa traduje aj povesť.

Kapitán zbojníkov sa zaľúbil do jednej miestnej dievčiny, tá ho stále odmietala (pretože milovala iného), kapitán ju jedného dňa uniesol a uväznil ju v tejto veži. Dievčina z veže však niekoľkokrát utiekla a tak ju kapitán priviazal o dlhú reťaz, s ktorou sa mohla dostať len k potoku. Pri tomto potoku ju z reťazí vyslobodil jedného dňa jej milovaný, s ktorým sa vrátili spať do veže. K sudom s pušným prachom umiestnili sviečky a po výbuchu sa zrútila polovica veže.

Iná povesť spája Živánsku vežu s Jazvínskou jaskyňou pri Malej Lehote.

Jaskyňa v Tribečskom pohorí sa spomína už v miestnych povestiach a je publikovaná v povesti A zvony nezvonia (Povesti z Novej Bane a okolia) od Jozefa Hindického, pod názvom Živánska veža.

V povesti sa píše…

…ešte v časoch, keď sa o Lehotách nedalo povedať – toto je Malá a tamto je Veľká, lebo naozaj obe boli iba malými dedinkami, vlastne len osadami. V rozľahlej hore v blízkosti Jedľových Kostolian usadila sa rozvetvená zbojnícka banda, ktorá sa stala postrachom širokého okolia. Zbojníci zaujali i malú pevnosť pri ceste spájajúcej Pohronie s Požitavím. Turňou alebo Živánskou vežou ju nazývali podľa jej okrúhlej, rotundovej vežovej stavby. Pevnôstka bola prakticky nedobytná. Jej tri metre hrubé múry poskytovali svojim majiteľom dostatočnú ochranu. Strieľňami rozmiestnenými na troch poschodiach, na všetky svetové strany, kontrolovali zbojníci úzke údolie rodiacej sa riečky Žitavy. Kapitán s tými najodvážnejšími sa radšej zdržiaval v Skýcove, s ktorým bola Turňa spojená podzemnou chodbou. Pre každý prípad urobil niekoľko tajných východov aj na iných miestach v hore. Jednou s početných chodieb bola pevnôstka spojená i s jaskynnými priestormi na Debnárovom Štále. V čase nebezpečenstva uchýlili sa všetci zbojníci na Turňu, tu sa prenasledovateľov nemali čo báť.