Zlaté mesto v Kremnických vrchoch.

Vznik a dejiny Kremnice úzko súvisia s výskytom zlatonosných rúd na jej území. Výraznú stopu ľudskej činnosti v blízkom okolí predstavujú najstaršie banské štôlne a šachty, ktorých vznik datujú niektorí odborníci do 8. až 9. storočia.

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu. Osada Cremychbana vznikla v minulosti spojením menších osád na území dnešnej Kremnice.

V legende o vzniku Kremnice sa spomína jarabica.

Legenda o vzniku Kremnice hovorí o tom, ako pán zámku Sásov, ktorého rozvaliny dvíhajú sa neďaleko Sv. Kríža na ľavom brehu Hrona, poľoval raz v krajoch, kde teraz leží Kremnica. Tu vraj ulovil jarabicu, ktorá bola neobyčajne ťažká a v ktorej pri pitvaní v zúziku našli zlaté zrnká. Následkom toho otvorili na tom mieste bane na zlato. Našli sa tu bohaté ložiská zlatej rudy a skoro skrslo tu mesto, ktoré nazvané bolo Kremnica.

Povesť o založení Kremnice od J. C. Hronského.

Stará Kremnička je v niektorých prameňoch opisovaná ako začiatok cesty za dobývaním kremnického zlata. Z histórie nie je doložené, že by sa v obci ťažilo zlato, ale je známa povesť v ktorej sa spomína ťažba a ryžovanie zlata (J. C. Hronský 1923). Táto povesť súvisí so vznikom Kremnice. V nej sa hovorí o tom, ako miestni obyvatelia ryžovali zlato pre chamtivého pána hradu Šášov, ktorému sa stále málilo naryžovaného zlata. Tým neostávalo nič iné, ako sa vydať hore potokom až k jeho prameňu. Tu našli veľké množstvo zlata a založili Kremnicu.

Predchodcom Kremnice mohla byť dnešná obec Stará Kremnička.

V histórii obce sa spomína aj obdobie Veľkomoravskej ríše, kedy bol chotár osídlený Slovanmi. Oficiálne založenie obce je podľa niektorých prameňov ohraničené rokmi 1280 – 1290. V historických záznamoch sa nenašiel záznam, že by sa tu ťažilo zlato. Bane na zlato sa však spomínajú v jednej povesti, kde sa hovorí aj o drevenom hrade v Starej Kremničke. Prvá písomná zmienka (daňový záznam), ktorú sa podarilo nájsť v archívoch pochádza z roku 1442 Jocub von alten Chrempnitz. Prívlastok alten/stará poukazuje, že pisateľ daňového zoznamu si uvedomoval vzťah k novej veľkej Kremnici. Osadníci (starej) Kremnice položili základy sídla neskoršej (novej, veľkej) Kremnice, ich materská osada v dôsledku toho dostala prívlastok Stará Kremnica. Z čoho môže vyplývať, že prvotný názov Starej Kremničky bol Kremnica. 

Kremnický archivár Michal Matuňák o Starej Kremničke.

O vzniku a pomenovaní obce sa zmieňuje aj kremnický archivár Michal Matuňák – Slovenskí obyvatelia Starej Kremničky, ktorá vznikla v rokoch 1280 – 1290, keď ešte neboli známe zápalky, stá rokov okrem roľníctva a drevárstva, kupčili s kremeňom, z ktorého ľudia ocieľkou kresali oheň. Meno obce vzniklo od tých kúskov kremeňa, vtedy zvaných kremencov i dali svojej osádke meno Kremenec, z ktorého pochodí aj staré nemecké meno Kremnitz a maďarské Körmöcz. Ďalšie pomenovania prechádzali rôznou obmenou ako Okermech, Alt Kremnitz, Kremnicschka, Ó Körmöcz, Körmöcke, ÓKörmöcke, Kremnička. Od roku 1927 sa ustálil dnešný názov Stará Kremnička.