Železničné stanice v Žiline a Banskej Bystrici zdobia umelecké skvosty, jedinečné okenné vitráže.
Železničné stanice v Žiline a Banskej Bystrici sú v niečom výnimočné. Budovy oboch staníc zdobia jedinečné okenné vitráže, vznikli v roku 1958 respektíve 1959. Žilina zdôrazňuje folklórnu a etnografickú identitu, čím oslavuje kultúrnu rozmanitosť severného Slovenska. Banská Bystrica sa zameriava na historické a národné motívy, ktoré odrážajú význam regiónu v dejinách Slovenska.
Prvú železničnú stanicu v Žiline postavili v roku 1870.
Pôvodnú železničnú stanicu v Žiline vybudovali v roku 1870, prvý vlak prišiel na stanicu 20. decembra 1870. Budova stanice bola jednoposchodová, ku ktorej postupne, ako sa rozširovala železničná doprava pristavali bočné prízemné krídla. Na mieste pôvodnej výpravnej budovy v rokoch 1939 až 1942 postavili novú administratívnu a výpravnú budovu. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik (1902 – 1960) a jeho švagor Ferdinand Čapka (1905 – 1987). Počas druhej svetovej vojny stanica zažila ťažké časy. Prvýkrát stanicu bombardovali 13. októbra 1944. V čase, keď sa približoval front, tak 13. apríla 1945 nemeckí vojaci zničili väčšinu koľají rozlomením drevených podvalov pluhom. Následne chceli zničiť stanicu odpálením 22 bômb, čo sa im našťastie nepodarilo.
Od roku 1956 budovu stanice v Žiline zdobia jedinečné okenné vitráže.
Ak prechádzate vestibulom stanice a pohľadom pozriete do jeho hornej časti, môžete vidieť jedinečné okenné vitráže. Päť okien stanice tvoria vitráže, ktoré znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí, z vtedajšieho Žilinského kraja. Názvy vitráži sú Liptov, Orava, Čičmany, Kysuce a Kraj Žilina. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je zaslúžilý umelec akademický maliar Róbert Dúbravec (1924 – 1976). Autorom vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ (1919 – 2008), ktorý v Žiline tvoril od roku 1945. Vitráž Kraj Žilina, z roku 1956 umiestenú v strede, vytvorili obaja umelci spoločne. Vitráže vytvorili klasickou technikou s použitím farebného skla a olovených spojov.
Umelecké plastiky a pamätné tabule zdobia aj vestibul žilinskej stanice.
Vo vestibule sa nachádzajú aj štyri kovové plastiky od významných slovenských autorov. Jeden je od Vladimíra Kompánka (1927 – 2011) na stene od staničnej reštaurácie, druhý v poradí uprostred vestibulu od pokladní je od sochára Rudolfa Uhera (1913 – 1987), tretí a štvrtý v druhej časti vestibulu sú od Andreja Rudavského (1933 – 2016). Plastiky nainštalovali v šesťdesiatich rokoch minulého storočia, patria k cenným umeleckým dielam. Vo vestibule železničnej stanice umiestnili aj pamätnú tabuľu obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. Na budove sa nachádza tiež pamätná tabuľa, ktorá pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Železničnú stanicu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2022.
Nádherné umelecké vitráže zdobia aj železničnú stanicu v Banskej Bystrici.
Pôvodnú železničnú stanicu postavili v roku 1873, bola v iných miestach ako je terajšia. Súťaž na novú železničnú stanicu v Banskej Bystrici sa uskutočnila v roku 1941. Vyhral ju architekt Ján Štefanec so symetrickou kompozíciou. Po stranách odbavovacej haly boli situované dve dvojposchodové krídla. Centrálnym akcentom celej architektonickej kompozície je odbavovacia hala vysoká 12 metrov. Pri príprave projektovej dokumentácie v rokoch 1941 až 1945 sa terminál odbavovacej haly znížil na konečných 10 metrov. Postavená a odovzdaná do užívania bola v roku 1951. V interiéri odbavovacej haly železničnej stanice Banská Bystrica je kvôli jej presvetleniu 8 vysokých okien. Pôvodne boli zasklené len reliéfnym sklom, aby sa do odbavovacej haly dostalo rozptýlené svetlo.
Vestibul bystrickej stanice presvetľujú jedinečné vitráže.
V roku 1959 pribudli v oknách, ktoré presvetľujú vestibul, umelecké vitráže s motívmi stredoslovenských miest Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Zvolen. Každá vitráž zachytáva charakteristické prvky týchto miest, ako sú historické budovy, banské motívy alebo prírodné scenérie. Na ďalších štyroch vitrážach sú figurálne motívy Slávme slávnych 1944 – 45. Tieto vitráže obsahujú figurálne kompozície, ktoré zobrazujú partizánov, vojakov a symboly boja za slobodu. Vitráže vytvorili tradičnou technikou, pri ktorej sa používa farebné sklo spájané olovenými pásikmi. Umelecko-historické a výtvarne hodnotné sú aj dve sochy umiestnené pred budovou stanice. Sochy robotníka a drevorubača sú dielom akademického sochára Fraňa Gibalu. Železničná stanica v roku 2018 zapísali do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
