Železničné spojenie so Zvolenom po roku 1918 sa stalo nevyhnutnosťou.
Železnica Zvolen – Šahy bola budovaná v dvoch časovo vzdialených etapách. Prvý úsek Šahy – Krupina bol vybudovaný ešte za Rakúska-Uhorska, v roku 1899 a druhý úsek Zvolen – Krupina bol postavený až po vzniku Československa, v roku 1925.
Po roku 1918 nemal Zvolen železničné spojenie s južným územím.
Prvý úsek Šahy – Krupina bol vybudovaný ešte za Rakúska-Uhorska ako súkromná Miestna železnica Hontianskej župy. Tento úsek bol otvorený 6.4.1899. Následne bola snaha pokračovať s traťou až do Zvolena, ale k tomuto predlženiu v tom čase už neprišlo. Výstavbu železničnej trate Zvolen – Krupina, s napojením sa na trať Krupina – Šahy, urýchlila skutočnosť, že železničná trať Šahy – Lučenec pripadla v roku 1918, po vzniku Československa, Maďarsku. Tak zostalo rozsiahle územie južne od Zvolena bez železničného spojenia s novým hospodárskym a administratívnym strediskom územia. Doprava medzi Zvolenom a Krupinou sa uskutočňovala hlavne povozmi, s konským poťahom a v malom objeme nákladnými autami. Železničné spojenie so Zvolenom stalo nevyhnutnosťou.
Prípravy spojenia zo Zvolena do Krupiny začali v roku 1921.
Výstavba železničnej trate Zvolen – Krupina sa začala pripravovať v roku 1921. Prvé úvahy boli o rekonštrukcii úzkorozchodnej trate Hronská Breznica – Banská Štiavnica s tým, že by sa trať predĺžila do Hontianskych Nemiec na trati Šahy – Krupina, tento zámer nebol schválený. Prijateľnejšie sa javilo predĺženie trate Šahy – Krupina až do Zvolena. Trasa bola smerovaná najkratšou vzdialenosťou cez obce Dobrá Niva a Babiná. Na toto trasovanie bola nakoniec vypracovaná projektová dokumentácia. Projektovaná dĺžka železničnej trate bola 35,407 km. Administratívna pochôdzka sa konala od 27.6. do 9.7.1921. Ministerstvo železníc vydalo 22.4.1922 rozhodnutie, kde schválilo trasu a vydalo stavebné povolenie. Definitívna trasa bola určená zo stanice Zvolen (dnes Zvolen nákladná stanica), údolím riečky Neresnica smerom na juh, cez rozvodie pri Pliešovciach, pokračujúc popri riečke Krupinica do stanice Krupina.
Stavbu železnice si bol pozrieť aj prezident T.G.Masaryk.
Stavebné práce začali 3. januára 1923 na prvom úseku zo Zvolena. Stavbu si prezrel 26. augusta 1923 i vtedajší prezident republiky T. G. Masaryk. Trať Zvolen – Krupina vedie cez kopcovité územie, členené veľkým počtom vodných tokov. Vzhľadom na mnohé terénne prekážky sa museli na trati vybudovať tunely, mosty, podjazdy a nadjazdy a bolo potrebné aj regulovať potoky a zabezpečiť násypy proti veľkej vode. Celkové stavebné náklady na vybudovanie železničnej trate sa dostali až na výšku približne 76 miliónov Kč. Práca na stavbe bola namáhavá a vyčerpávajúca. Na stavbe pracovalo v dôsledku nízkej mechanizácie prác až 2692 robotníkov, ich nástrojmi boli hlavne lopaty, čakany a huntíky. Okrem nich na stavbe pracovalo aj 100 administratívnych pracovníkov a 15 inžinierov.
Prvý vlak prešiel po novej trati 16. januára 1925.
O náročnosti a rozsahu stavby je zaznamenaných niekoľko základných údajov. Zemné práce mali objem vyše 800 000 m³ (na 1 km trate asi 24 000 m³), betónu a muriva na maltu sa spotrebovalo asi 50 000 m³, na zaštrkovanie trate bolo treba 52 000 m³ štrku. Vybudovali sa 2 tunely , 120 železničných a 68 cestných mostných objektov. Položilo sa celkom 37,963 km koľajníc hmotnosti 3 680 ton a 55 000 dubových neimpregnovaných podvalov. Stavebná dĺžka trate dosiahla dĺžku 32,832 km, z toho 14,318 km (43,6 %) priamej trate a 18,514 km (56,4 %) oblúkov. Nová železničná trať sa napriek finančným ťažkostiam postavila za pomerne krátky čas. Do prevádzky bola slávnostne odovzdaná vo Zvolene dňa 15. januára 1925 za účasti ministra železníc J. Stříbrného, ministra pre správu Slovenska Kállaya a ďalších predstaviteľov štátnej správy a miest Krupina a Zvolen. Pravidelná doprava začala o deň neskôr, 16. januára 1925.
