Železnice na Slovensku majú 175 rokov.
Myšlienka prvej železnice na Slovensku úzko súvisí so zámerom spojiť železnicou Viedeň a soľné ložiská v poľskej Haliči. Bola taktiež snaha spojiť Viedeň s Budapešťou. Prvé projekty začali vznikať v roku 1836 a v ďalších rokoch. Prvý parný vlak do Bratislavy prišiel však až 20. augusta 1848.
Všetko sa to začalo v Anglicku.
Jazda úplne prvého železničného vlaku na svete, ťahaného parnou lokomotívou sa uskutočnila 21. februára 1804, keď Trevithickova parná lokomotíva ťahala vlak po električkovej dráhe železiarní Penydarren, vo Merthyr Tydfil vo Walese. Prvá verejná železnica s trvalo parnou trakciou bola Železnica Stockton – Darlington (The Stockton and Darlington Railway, S&DR) oficiálne otvorená 27. septembra 1825. Počas prvej jazdy vlak prepravil až 600 cestujúcich, väčšinou v otvorených uhoľných vagónoch. Jazda trvala až 65 minút. Vagóny ťahal parný rušeň, postavený slávnym Georgom Stephensonom. Po tomto pokuse prichádza k rozmachu železničnej dopravy takmer v celej Európe.
Para prichádza aj na Slovensko.
Na území Slovenska vznikla v rokoch 1836 – 1846 prvá medzimestská konská železnica Bratislava – Sereď (v prevádzke bola do roku 1872). Prvý parný vlak prišiel do Bratislavy z Viedne, po trase Viedeň – Gänserndorf – Marcheg – Bratislava, 20. augusta 1848. Bol to vôbec prvý parný vlak na Slovensku. V ďalších rokoch prichádza k budovaniu siete železníc aj na Slovensku. Prvý koncept budovania železníc, zahŕňajúci 25 tratí s dĺžkou 4 820 km, predložil gróf Mikó, prvý uhorský minister dopravy a verejných prác. Projekt bol schválený v roku 1868 a práve po tomto období bolo vybudovaných 888 km železníc, na ktorých dlhodobo rástol objem prepravy.
Výstavba prvej železnice na Slovensku nebola jednoduchá.
Výstavbu železníc v Rakúsko-Uhorsku, s rozširovaní na Slovensko sprevádzali záujmy rôznych podnikateľských skupín a železničných spoločností. V počiatkoch rozvoja železníc bol kladený dôraz hlavne na nákladnú dopravu. Osobná doprava bola len okrajová záležitosť. Železnica do Bratislavy mala byť pôvodne len odbočkou na trati. Projekt uvažoval o spojení Viedne a Győru po pravom brehu Dunaja s odbočením do Bratislavy. Iný projekt sa venoval spojeniu Viedne s Bratislavou cez Marchegg. Projekt pôvodne počítal s odbočujúcou traťou zo stanice Deutsch Wagram cez Marchegg do Bratislavy. Neskôr bol tento zámer zmenený a odbočka do Marcheggu bola nakoniec napojená v stanici Gänserndorf. Spočiatku uvažovali, že trať po prekročení Dunaja pri Marcheggu bude pokračovať cez Devínsku Novú Ves a Devín, po brehu Dunaja až do centra Bratislavy. Pretože vedenie trate po brehu Dunaja do centra už nebolo možné z dôvodu hustej zastavanosti južnej časti Bratislavy, bola zvolená trasa Marchegg – Devínska Nová Ves – Lamač – Bratislava.
Z Viedne cez Bratislavu do Budapešti.
Ďalšia výstavba železnice smerom do Budapešti mala tiež dve verzie, jedna uvažovala s pokračovaním železnice z Győru, tato sa však nakoniec ukázala ako finančne nákladná. Prednosť nakoniec dostalo smerovanie železnice z Bratislavy cez Nové Zámky, Pešť do Debrecína a ďalej smerom na Arad a Oradeu s odbočkami do ďalších miest. Prvá skúšobná jazda medzi Viedňou a Bratislavou sa uskutočnila v noci 9. augusta 1848 a prvých cestujúcich priviezol 20. augusta 1848 parný vlak ťahaný rušňom Bihár s desiatimi vagónmi. Prevádzku na trati zabezpečovala Severná dráha cisára Ferdinanda. Už počas výstavby Uhorská centrálna železnica zápasila s finančnými problémami, ktoré vyústili do odpredaja trate. Dňa 7. marca 1850 ju odkúpil rakúsky štát a zaradil do siete Rakúskej juhovýchodnej štátnej železnice. Železnica do Bratislavy bola prvým krokom rozvoja železničnej siete na území Slovenska v bývalom Rakúsko-Uhorsku.
Rozvoj železníc pokračoval aj na celé územie Slovenska.
Na Slovensku vzniká rozsiahla sieť železníc, ktoré viacerými koridormi prekonali dosiaľ obchádzané Karpaty, horskú oblasť Slovenska. V období rokov 1867 – 1873 sa postavil, alebo aspoň podstatne rozostaval celý rad hlavných železníc. Medzi významné stavby patrili Košicko-bohumínska železnica (Košice – Žilina – Bohumín), Uhorská severná železnica (Pešť – Fiľakovo – Lučenec – Zvolen – Vrútky), Prvá uhorsko-haličská železnica (Michaľany – Humenné – Medzilaborce – Lupkov – Przemysl), Uhorská severovýchodná železnica (na Slovensku úsek Košice – Michaľany – Slovenské Nové Mesto – Čop), Považská železnica (Bratislava – Trenčín), Prešovsko-tarnowská železnica (Prešov – Orlov – Tarnov), Ponitrianska železnica (Komárno – Nové Zámky – Nitra – Trenčín) a Gemerské priemyselné železnice (Fiľakovo – Plešivec – Dobšiná a Jesenské – Tisovec), Pohronská železnica (Levice – Hronská Dúbrava). Tieto železnice budovali rôzne železničné spoločnosti, z toho vznikali aj rôzne zaujímavosti. Napríklad v stanici Vrútky mali spočiatku Košicko-bohumínska železnica a Uhorská severná železnica svoje vlastné stanice a ich zázemie. Pohronská železnica končila v prvých rokoch po vybudovaní v Hronskej Dúbrave, vlaky nepokračovali až do Zvolena po Uhorskej severnej železnici.
