Železnica do Banskej Štiavnice bola od svojho vzniku akoby nechcené dieťa. (4. časť)

Trať mládeže do Banskej Štiavnice slávnostne otvorili 30.10.1949. Po veľkých oslavách sa však život brigádnikov na trati pravdepodobne nezastavil, ale už s omnoho menším počtom pokračoval. Bolo ešte treba dobudovať železničnú infraštruktúru. Stanice a aj iné objekty boli zväčša ešte rozostavané, ako je aj vidno pri jazde slávnostného vlaku, pri otvorení trate.

Koniec úzkokoľajnej trate.

Výstavbou novej trate do Banskej Štiavnice skončila svoju cestu Štiavnická Anča na úzkokoľajnej trati. Kedy k tomu presne prišlo je však otázne, aj keď mnohé pramene hovoria práve o dátume 30.10.1949. Začali hneď premávať na novej trati osobné aj nákladné vlaky, keď neboli dostavané ešte staničné budovy? Zimný cestovný poriadok 1949 je ešte pre úzkokoľajku. V novom cestovnom poriadku vydanom na leto 1950 je už rozpis vlakov pre Trať mládeže. V roku 1955 skončil parný rušeň U35 103 a niekoľko vagónov v Čermeľskom údolí, na Pionierskej železnici.

Osobnú premávku mali zabezpečovať motorové vlaky.

Jedna informácia z budovania trate hovorí o tom, že súbežne s dokončením trate sa mal v ČKD Plzeň rekonštruovať nepojazdný motorový vlak, tiež za výdatnej pomoci mládežníkov. Malo ísť údajne o motorový vlak prezývaný Modrý šíp. Mal to byť dar pre Trať mládeže, do Banskej Štiavnice. Ale či to tak bolo? Nenašiel som viac informácií. V začiatkoch prevádzky trate sa spomína aj motorový vlak M 131.1 prezývaný Hurvínek.

O zdraví brigádnikov na náročnej stavbe nie je veľa informácií.

Úrazy sa spočiatku ošetrovali v nemocniciach vo Zvolene a Banskej Štiavnici, neskôr už bola aj na stavbe nemocnica pre ľahšie úrazy, aby nemuseli brigádnikov voziť do spomenutých nemocníc. Oficiálne nie sú podrobnejšie informácie o úrazoch, prípadne aj úmrtiach na trati. V spomienkach ľudí je toho o niečo viac. Pri tak manuálnej práci bolo aj dosť úrazov, ľahších ale aj ťažších. Niektorí brigádnici aj predčasne skončili kvôli úrazu na stavbe. Vyskytli sa aj spomienky ľudí, ktorí hovorili, že boli aj prípady úrazov s trvalými následkami.

Na stavbe bol aj smrteľný úraz.

Známy je jeden smrteľný úraz na stavbe. K tomuto smrteľnému prípadu sa zachovali aj dokumenty z vyšetrovania. Nehoda sa stala 4.8.1948 o 16:45 hod.. Vlak idúci po úzkokoľajke z Banskej Štiavnice, medzi obcou Kozelník a strážnym domčekom č. 3 na kilometri 6,7-6,8, zachytil dvoch brigádnikov, ktorí tam išli po trati. Jeden zraneniam podľahol, toho rušeň zachytil priamo. Druhý bol zranený, jeho rušeň odhodil do priekopy pri trati. Boli to dvaja francúzsky brigádnici, ktorí v tom čase išli s vedrami pre vodu. Nehoda sa stala v neprehľadnom úseku, v oblúku. Rušňovodič ich zbadal v poslednej chvíli a aj keď začal pískať, nepodarilo sa nehode zabrániť. Vlaky na úzkokoľajke nemali okamžitú brzdu. Rušňovodič vydal signál sprievodcom brzdiť všetkými možnými prostriedkami a sám dal protiparu a kurič začal brzdiť ručnou brzdou. Zranený brigádnik neskôr pri výsluchu uviedol, že nepočuli vôbec prichádzajúci vlak, pravdepodobne pre hluk v doline spôsobený stavbou a miešačkami betónu.

Niektorí vedúci stavby boli v 50 rokoch odsúdení.

Trať mládeže do Banskej Štiavnice sa stala propagandistickou stavbou nového režimu. Po skončení stavby mnohí účastníci boli vyznamenaní zlatou medailou Hrdina Trate mládeže. Okrem brigádnikov aj väčšina riadiacich pracovníkov stavby, celkovo ich bolo 85. S mnohými menami sa možno stretnúť aj v neskoršej dobe v rôznych straníckych štruktúrach KSČ. Je však aj niekoľko ľudí, ktorí boli pravdepodobne niekomu nepohodlní. Bolo medzi nimi niekoľko ľudí z vedenia stavby. Takto postihnutý bol Miro Toman, veliteľ štábu TM, ktorého v roku 1950 odsúdili v zinscenovanom procese za tzv. titovčinu a spreneveru mládežníckeho majetku. Známy je aj prípad Teofila Križana, ktorý bol hospodár stavby. V zinscenovanom procese bol odsúdený za spreneveru päťsto zväzáckych košieľ a dvoch šijacích strojov. Podobne na tom malo byť údajne ešte niekoľko vedúcich funkcionárov stavby. Na slobodu sa potom dostali pri amnestii v roku 1954, po Gottwaldovej smrti.

Železnica do Banskej Štiavnice bola od svojho vzniku akoby nechcené dieťa.

Už pri jej zrode bola najprv požiadavka na postavenie konskej železnice, pritom v tom čase sa už naplno rozvíjala parná prevádzka. Aj keď sa neskôr zvolila modernejšia parná prevádzka, tak to bola len úzkorozchodná trať, čo v tom čase už tiež nepatrilo medzi pokrokové riešenia. To sa ukázalo už čoskoro, hlavne pri prekládke tovarov v Hronskej Breznici (dnes Hronská Dúbrava), čo zvyšovalo náklady na prepravu tovaru, tovar sa tu často aj poškodil. V roku 1933 sa uvažovalo o zrušení železnice a využití cestnej dopravy. Po tom ako bolo rozhodnuté o stavbe novej trate, boli práce počas vojnových udalostí prerušené. Po vojne prišlo takmer k zastaveniu stavby. Možno keby nebolo projektu Trate mládeže, tak je otázne, či by bola železnica do Banskej Štiavnice dostavaná. Banská Štiavnica nemala byť koncová stanica, aj Trať mládeže sa stavala s víziou jej ďalšieho pokračovania, k čomu však už nikdy neprišlo.

Rok 2012 mal byť bodkou za železničnou dopravou do Banskej Štiavnice.

Po celkom pokojnom období, pre Trať mládeže do Banskej Štiavnice, prichádzajú 90 roky minulého storočia. Začali sa prvé obmedzenia na trati, respektíve zmeny organizácie osobnej a nákladnej dopravy. Toto sa v rôznych obmenách dialo až do roku 2012, kedy ministerstvo dopravy prichádza s návrhom zastaviť prevádzku na tejto trati. Obyvatelia, aj samosprávy boli proti a aj vďaka petícii sa doprava nezastavila. Avšak odvtedy je to skôr len živorenie a rôzne varianty už obmedzenej osobnej dopravy na trati. Prevádzke neprospelo tiež zrušenie zastavovania rýchlikov v Hronskej Dúbrave. Čo skomplikovalo napríklad cestovanie z Banskej Štiavnice smerom na Bratislavu a opačne. Musí sa dodnes cestovať cez Zvolen. Z pohľadu cestujúceho to nie je ideálne časovo ale aj finančne. Dnešný stav dopravy na trati už viac zodpovedá turistickému režimu prevádzky trate ako pravidelnej osobnej doprave.

Nápis Trať mládeže na kopci.

Pri ceste z Hronskej Dúbravy smerom do Banskej Štiavnice je na kopci pri vjazde do doliny pamiatka na Trať mládeže, nápis ktorý je poskladaný z betónových kociek. Tento nápis akoby nemal svojho majiteľa, časom zarastie bujnou zeleňou. Občas sa nájdu nejakí aktivisti čo tento nápis prečistia a obnovia. V roku 2008 to boli napríklad členovia KHT Zvolen, v roku 2011 to boli zasa študenti VŠVU z Bratislavy. Odvtedy dlhšie obdobie o nápis neprejavil nikto žiadny záujem. Tento rok nápis obnovili aktivisti z Hronskej Dúbravy.

A to už je koniec mojich článkov o Trati mládeže. Alebo nie?