Železnica do Banskej Štiavnice bola od svojho vzniku akoby nechcené dieťa. (3. časť)
Termín otvorenia železnice do Banskej Štiavnice sa blížil, práce išli podľa plánu, brigádnikov si čoraz viac všímali novodobí ideológovia a aj pracovníci ŠTB. Na stavbu zavítal aj prezident republiky K. Gottwald. V závere budovania prišla nečakaná udalosť, ktorá ohrozila termín odovzdania trate.
Otvorenie trate sa blíži, zvyšuje sa záujem o stavbu.
Práca na stavbe nebola ľahká, všetko to zväčša bola manuálna práca, krompáč, lopata, fúrik alebo huntík. Brigádnici sa zväčša striedali v mesačných turnusoch, čo však nebolo pravidlom, niektorí boli dlhšie iní aj kratšie. Väčšina brigádnikov boli učni a stredoškoláci, vek brigádnikov bol často už od 15-16 rokov. Spočiatku na stavbu prichádzali mladí ľudia z nadšenia pomôcť s budovaním zničenej infraštruktúry spôsobenej vojnou. Neskôr, hlavne v roku 1949 už stavba prechádzala pod vplyv a ideológiu KSČ aj s účasťou ŠTB. Zo stavby sa stáva propagandistická stavba novotvoriacej sa socialistickej ideológie. Okrem bežného využívania voľného času brigádnikov na stavbe, prichádzajú aj rôzne povinné politické školenia a rôzne ideologické programy. Zaujímavosťou je aj napríklad návšteva vtedy už prezidenta K. Gottwalda, ktorý v prejave oslovuje brigádnikov bratia a sestry, súdružky a súdruhovia, no už niekoľko týždňov potom zostalo oslovenie len súdružky a súdruhovia.
Stavebné firmy a brigádnici stavali spoločne.
Počiatočný záväzok mládežníkov dostavať trať za niečo vyše rok a pol bol sa javil ako nereálny. Mnohí tomu nedôverovali, že sa termín dá stihnúť vzhľadom na horský terén, v ktorom sa mala trať dostavať. Po začatí stavby práce však zväčša prebiehali podľa plánu. Medzi najviac náročné úseky patrili začiatok trate pri Hronskej Dúbrave, kde bolo potrebné vybudovať most cez Hron, náročné bolo aj budovanie prvého zárezu pri vstupe do doliny. V závere trate to bol úsek pred Banskou Štiavnicou, s tunelom a zárezom. Okrem mosta cez Hron bolo treba v doline vybudovať 3 viadukty. Odborné práce na stavbe zabezpečovali stavebné firmy, mosty stavali železiarne Podbrezová (Švermove železiarne). Aj v týchto firmách pomocné práce vykonávali hlavne mládežníci.
Koľajnice sa začali pokladať novou metódou.
Postupne ako sa práce dostávali do záverečných prác, sa 10. septembra 1949 začalo kladenie koľajníc. Pri pokládke koľajníc sa tu prvýkrát pri stavbe trate použilo zariadenie na mechanické pokladanie koľajníc. Odstránilo sa tak zdĺhavé kladenie podvalov na teleso trate a následná montáž koľajníc na podvaly. Koľajnicové polia dlhé 20 metrov sa zmontovali, tieto polia sa montovali pri Hronskej Dúbrave a takto sa postupne odvážali na trať. Touto novou metódou sa podarilo denne položiť 1 km koľajníc. Na trati sa tiež využívala strojová podbíjačka na úpravu koľajníc, s ktorou sa dolaďovali parametre trate. Za jednu smenu podbili 500 m novej trate.
Nečakaná udalosť na stavbe ohrozila termín ukončenia.
Tempo prác a termín otvorenia ohrozila nečakaná udalosť. Po výdatných dažďoch prišlo k zosunu pôdy v záreze, v kilometri 16,1. Premáčaná pôda sa zosunula po ílovitom podloží a celý novovybudovaný zárez zasypala, uvoľnilo sa približne 60 000 m³ zeminy. K odstráneniu tohto závalu by už manuálna práca nestačila. Na stavbu musela byť nasadená dostupná technika, bagre, buldozéry a pod.. Zvyšuje sa aj počet brigádnikov na stavbe, boli povolané ďalšie brigádnické posily. Zával sa podarilo odstrániť a už 22.10.1949 bola stavba trate ukončená. Dňa 24.10.1949 Hlavný štáb vydal rozkaz č. 66, v ktorom oznámil dokončenie stavby Trate mládeže. Na rad už prišlo odborné a technické schvaľovanie trate, zaťažkávacie skúšky. Trať bola slávnostne otvorená 30.10. 1949.
Bolo že to slávy a propagandy keď sa stavba skončila.
Slávnostné otvorenie Trate mládeže bolo v nedeľu 30.10.1949. Na celej Trati mládeže bolo mimoriadne rušno. Prišli sem tisícky brigádnikov, ktorí sa zúčastnili budovania tohto veľkého diela. Prišli i zástupcovia vlády, verejného a politického života, aby spoločne slávnostne otvorili dokončené dielo a odovzdali Trať mládeže do prevádzky. V Hronskej Dúbrave trať otvoril minister dopravy Petr a na trať sa vydal prvý slávnostný vlak. Hlavné oslavy sa uskutočnili v Banskej Štiavnici. Z celkového počtu 47 162 brigádnikov bolo 8 510 vyznamenaných čestným titulom úderníka. Postavenie trate mládeže malo pre Banskú Štiavnicu a okolie veľký význam. Vytvorili sa predpoklady pre ďalší rozvoj podnikov banského, textilného, drevárskeho a tabakového priemyslu. Otvorili sa brány cestovného ruchu pre poznávanie prírodných krás Štiavnických vrchov a historických pamiatok Banskej Štiavnice a jej okolia.
V roku 1949 nakrútil o tejto unikátnej stavbe režisér Vladimír Bahna celovečerný agitačný dokument s názvom Oceľová cesta.
A to ešte nie je všetko o Trati mládeže… pokračovanie nabudúce