Železnica do Banskej Štiavnice bola od svojho vzniku akoby nechcené dieťa. (2. časť)
Iniciatívu pri dostavbe trate prebral Zväz slovenskej mládeže. Ten na svojej konferencii 27.10.1947 prijíma záväzok, že slovenská mládež vybuduje doteraz nezačatú výstavbu trate od stanice Hronská Dúbrava do km 10,770 a súčasne pomôže dokončiť už rozostavané úseky. Vzniká projekt dostavby s názvom Trať mládeže.
Po februári 1948 sa zo stavby postupne stáva propagandistická stavba.
Počas prípravy projektu dostavby trate prichádzajú februárové udalosti 1948. Obnovené práce na projekte výstavby trate do Banskej Štiavnice boli za účasti najvyššieho vtedajšieho predstaviteľa Slovenska, predsedu Zboru povereníkov Gustáva Husáka, ktorý otváral slávnostným výkopom mládežnícku časť výstavby 1. apríla 1948. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na budúcu stavbu trate prišli prví brigádnici už 8. marca 1948, ich úlohou bolo pripraviť zázemie pre stavbu, hlavne ubytovacie zariadenia a rôzne obslužné objekty. Trať mládeže sa postupne stala jednou z prvých veľkých propagandistických stavieb mládeže na Slovensku a aj preto mala mimoriadny význam. Vtedajší režim začal podporovať a propagovať stavby mládeže, pretože mali dokazovať budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí socializmu a zároveň poslúžili ako nástroj ich ovplyvňovania.
Vzorom pre Trať mládeže bola stavba železničnej trate v Juhoslávii.
Nápad premeniť stavbu železnice na propagandu socializmu medzi mladými pochádzal z Juhoslávie. Železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo bola dobudovaná mládežníkmi práve v roku 1947. Dôkazom podobnosti boli napríklad aj rovnaké heslá – srbochorvátsky: Mi gradimo prugu – pruga gradi nas, slovensky: My staviame trať – trať stavia nás. Osobne na stavbe trate v Juhoslávii sa zúčastnil aj veliteľ hlavného štábu brigád Trati mládeže Miro Toman, ktorý tiež na stavbe zaviedol pozdrav juhoslovanských brigádnikov – Zdravo!, oslovovanie brigádnikov medzi sebou – brat a sestra, ale aj vyhlasovanie úderníkov. Už koncom roku 1948 však s týmito prinesenými zvykmi musel prestať, neboli v súlade zo smerovaním spoločnosti a líniou KSČ, po februári 1948. Plne sa pod túto ideológiu stavba dostáva v roku 1949. Začalo sa kádrovať, svoje praktiky na stavbe začala uplatňovať aj ŠTB. Tieto udalosti sa nepáčili Tomanovi, ktorý takéto praktiky odmietal. Tvrdil, že sme tu brigádnici, zväzáci, neprišli sme robiť kariéru, ale pracovať.
Trať sa stavala v náročnom horskom teréne.
Trať mládeže mala všetky znaky horskej železnice. Bola stavaná v zložitých terénnych podmienkach. Na jej výstavbu bolo potrebné vybudovanie 49 železničných a 32 cestných objektov. Celková dĺžka trate merala 20,3 km a prekonávala výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku bolo potrebné vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Počas stavby sa vykopalo 660 000 m³ zeminy, vyrúbalo 37 000 ks stromov, použilo sa 43 990 m³ betónu a muriva. Položili 2 600 koľajníc a 38 000 podvalov, 35 000 m³ štrku na násypy. Na stavbe sa vystriedalo 47 162 brigádnikov. Z toho bolo 17 756 učňov, 12 211 stredoškolákov, 2 960 robotníkov, 1 284 roľníkov, 5 395 vysokoškolákov a 5 955 mladých ľudí iného povolania. Zo zahraničia sa na výstavbe zúčastnilo 1601 mladých ľudí, prevažne Bulhari, Poliaci, Francúzi, Albánci, Rakúšania, Nóri. Priemerný vek brigádnikov bol 19,5 roka.
Organizácia práce bola na úrovni vojenskej štruktúry.
Činnosť brigádnikov riadil Hlavný štáb brigád Trate mládeže, na čele ktorého bol Miro Toman. Štáb riadil oddelenia: technické, organizačné, kultúrne, politické, telovýchovné, propagačné, hospodárske a zdravotnícke. Ďalej bola zriadená krajčírska a obuvnícka dielňa, fotooddelenie, poštová a telegrafná služba a telefónna ústredňa. Hlavný štáb riadil 9 základných a 9 prechodných táborov. Každý tábor mal svoj riadiaci štáb. Jedna pracovná brigáda mala 4 až 5 pracovných čiat po 30 až 36 brigádnikoch. Približne jednu tretinu brigádnikov tvorili dievčatá. V každom tábore bola organizovaná strážna služba. Vnútorná organizácia táborov a disciplína bola na úrovni vojenských útvarov. Jednotlivé činnosti boli riadené rozkazmi či už Hlavného štábu alebo veliteľa tábora. Brigádnici vstávali ráno o 5 hodine a večierka bola o 22:00 hod.. Pri náročných prácach sa pracovalo v 4 smenách alebo v 12 hodinových smenách. Dokladom brigádnika bol Brigádnický preukaz. K preukazu dostal každý brigádnik účastnícky odznak, jednoročné predplatné novín Smena a zväzácku košeľu.
Zabezpečiť zásobovanie na stavbe nebolo jednoduché.
Zabezpečenie stravovania tak veľkého počtu brigádnikov nebolo jednoduché. Navyše v roku 1948 bolo suché leto, neúroda, a potraviny boli na prídel. Denné prídely jedla počas výstavby trate boli: 50 g cukru, 43 g tuku, 177 g bielej múky a cestovín, 650 g chleba, 650 g zemiakov, 15 g soli, 100 g marmelády, syra, alebo bryndze, 150 g mäsa, 5 cigariet. Pri tak náročnej práci denný prídel potravín určite nebol ideálny. Zásobovanie zabezpečovali vtedajší súkromníci, chlieb dodávali pekári Kulich zo Zvolena a Gáfrik z Banskej Štiavnice, mäso bolo od mäsiara Ondrejka z Hronskej Dúbravy. Nedostatkové neboli len potraviny ale aj ostatné zabezpečenie brigádnikov ako napríklad deky na spanie, pracovná obuv, oblečenie, montérky.
Denne sa vozilo 6 000 litrov vody.
Jednoduché nebolo zabezpečiť tiež hygienu, úžitkovú, ale najmä pitnú vodu. Okolie tábora neposkytovalo dostatok vody a aj keď sa všetka voda z okolia zachytila do betónových nádrží, nestačilo to. Denne sa vozilo 6 000 litrov vody z Viesky pri Sv. Kríži nad Hronom, Jalnej a Hronskej Dúbravy. Brigádnici sa umývali každý deň zväčša v potoku. Sprchovanie bolo minimálne dva razy do mesiaca v sprchovej miestnosti pre 30 ľudí.
Voľný čas na stavbe využívali mladí rôzne.
Stavba nežila len prácou, ale aj voľnočasovými aktivitami mladých brigádnikov. Vo voľnom čase sa venovali rôznym činnostiam. Medzi asi najčastejšie patrili posedenia pri táborákoch a kultúrne večierky. K dispozícii bola tiež knižnica, kniha bola aj častá odmena za dobre vykonanú prácu. Tak isto sa v táboroch veľa športovalo, hrali rôzne turnaje. V rámci kultúrnych programov boli často aj folklórne vystúpenia. Spomína sa, že tu vznikla aj Lúčnica. Z časti je to pravda aj nie. Základ budúcej Lúčnice už prišiel na tábor tiež v rámci brigády. Tento súbor už mal za sebou niekoľko vystúpení, aj v zahraničí, pred príchodom na stavbu. V tom čase mal súbor už 80 členov. Celá skupina mladých folkloristov bola začlenená do 76. brigády na Trati mládeže. Počas ich pracovného pobytu sa dal na stavbe dokopy aj orchester a pribrali medzi seba aj Štefana Nosáľa. Z tohto spojenia sa nakoniec zrodil súbor Lúčnica.
Blíži sa termín odovzdania stavby… pokračovanie nabudúce
