Začiatky turistiky majú svoje korene pod Sitnom.

V Uhorsku počas Bachovho absolutizmu (1849 – 1860) bola okrem iného zakázaná aj činnosť spolkov, preto rôzne združenia pôsobili len neformálne. Po skončení Bachovho absolutizmu, od roku 1860, vznikajú v Uhorsku (aj na území Slovenska), rôzne spolky a združenia. Už v roku 1860 vzniká v Banskej Štiavnici Sitniansky klub, tento je aj najstaršie doloženým spolkom na území Slovenska.

Turistika bola spočiatku zábavka pre bohatých.

Zakladateľmi Sitnianskeho klubu sa stali Edmund Schosthal a Július Gretzmacher. Klub začal propagovať pomerne neznámu aktivitu trávenia voľného času. V tom čase to bola skôr luxusná zábavka pre bohatých ľudí, keďže pospolití ľud trávil svoj voľný čas iným spôsobom, ak nejaký vôbec mali. Banská Štiavnica a okolie žila hlavne baníctvom, a baníci po ťažkej práci v bani nepomysleli na takéto zábavky.

Osobnosťou štiavnickej turistiky bol Rudolf Tirts.

Od roku 1874 sa zvyšujú aktivity Sitnianského klubu. Osobnosťou klubu sa stáva Rudolf Tirts (obchodník na Piargu a neskôr pokladník Ľudovej Banky v Banskej Štiavnici), naverboval 2O nových členov do klubu. V roku 1874 vyznačkoval Sitniansky klub prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska, ktorý viedol z Banskej Štiavnice k opustenej štôlni Gedeon pri Hodruši. Chodník bol vyznačený bielymi značkami na trase Starý zámok – Červená studňa – štôlňa Gedeon. Po roku 1882 sa ďalšou osobnosťou klubu stáva Dr. Edmund Téry, banský lekár zo Štefultova a osobný lekár grófa Filipa Coburga. V tom čase sa Sitnianskemu klubu podarilo doplniť členskú základňu až na 100 členov/turistov.

Prvá turistická útulňa na Slovensku.

Členovia Sitnianskeho klubu postavili pri štôlni Gedeon turistickú útulňu. Postupne pribúdali ďalšie chodníky. Napríklad na Sitno cez Štefultov – Krížnu – Tatarskú lúku (bielo-červené značky), na Sitno vyznačili aj trasu cez Iliju a Vlčiu jamu (bielo-čierne značky), chodník do Sklených Teplíc (biela značka), postupne aj do Vyhní, k Počúvadlianskemu jazeru ako aj do ďalších oblastí v okolí Sitna. Niektoré zdroje uvádzajú, že po roku 1880 bolo v Štiavnických vrchoch, hlavne v okolí Sitna vyznačených okolo 100 km turistických chodníkov.

Sitniansky klub bol pri obnove rozhľadne na Sitne.

Medzi ďalší počin Sitnianskeho klubu patrí aj obnova filagórie (rozhľadne) na Sitne, v roku 1887. Bolo to 35 rokov po jej vyhorení. V roku 1852 do nej udrel blesk. Túto rozhľadňu je možné považovať aj za prvý turistický objekt na území Slovenska. Rozhľadňu na svojom panstve dal postaviť majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone už v roku 1736. Kaštieľ a celé panstvo neskôr prebrali Coburgovci. Zásluhu na obnove rozhľadne má Edmund Téry, ktorý bol v tom čase aj osobný lekár grófa Filipa Coburga, presvedčil grófa na jej obnovu. Coburgovci rozhľadňu potom darovali Sitnianskemu klubu.

Prvý značený chodník do dnešných dní neprežil.

Prvý značený turistický chodník na našom území už nie je vyznačený. Až do roku 2002 bol vyznačený zelenou TZT. Škoda, že chodník dnes už zanikol, bola by to zaujímavá atrakcia, a aj pomyselný pomník, ku vzniku značenia turistických chodníkov na Slovensku.