Z vychýrených kúpeľov v srdci Slovenska sa stalo miesto duchov.

Kúpele ležia pod západnými svahmi Prašivej, v hlbokej nízkotatranskej doline obkľúčenej krásnou prírodou, v nadmorskej výške 850 m n. m.. Boli najvyššie položenými kúpeľmi v bývalom Uhorsku, ale aj v Československu.

Kúpele Korytnica vznikli v doline nazývanej miestnymi medokýšska dolina.

Prvé zmienky o Korytnici pochádzajú z roku 1233, z darovacej listiny kráľa Ondreja II.. Názov Korytnica pochádza pravdepodobne z ľudovej terminológie – z pomenovania tvaru doliny, čiže koryta. Podľa niektorých uhorských historikov Korytnica nesie meno podľa korytnačiek, ktoré údajne toto miesto v minulosti žili. Už v dávnych dobách miestni dolinu nazývali medokýšskou, vzhľadom na tri pramene (medokýše) s liečivou vodou, ktoré tu vyvierali hlboko v horách. Liečivé účinky korytnických prameňov boli známe dlhé stáročia pred vybudovaním kúpeľov. K prameňom chodili domáci, ale aj ľudia z veľkej diaľky s nádejou, že im pomôžu zlepšiť zdravotný stav. Prefekt likavsko-hrádockého panstva podal návrh kráľovskej korune, aby liečivú vodu týchto prameňov odborne preskúmali. Po čase pribudol pri prameňoch aj lesný dozorca s dreveným domčekom. Ochraňoval a udržiaval pramene aj hosťovský dom a vyberal poplatok dva denáre za vstup do kúpeľnej jamy.

Plnohodnotný areál kúpeľov Korytnica bol vybudovaný v roku 1859.

Začiatkom 19. storočia sa z Korytnice stalo rekreačné miesto pre vyššie postavených funkcionárov a úradníkov, postupne začínalo mať charakter kúpeľov. Stáli tam štyri budovy: riaditeľská, ktorej súčasťou bola aj kuchyňa, budova jedálne nazývaná Speisesaal, Sollusovský dom a jeden kúpeľný dom. Plnohodnotný areál kúpeľov bol vybudovaný v roku 1859, pribudli dva kúpeľné domy, hostinec a niekoľko ďalších budov s izbami pre kúpeľných hostí. Bol dotvorený aj celý areál, žriedla prekryli prístreškami. Boli vytvorené kvetinové záhony, skleníky a štyri fontány. Niektoré pramene z histórie kúpeľov spomínajú ich ambíciu stať sa svetoznámymi kúpeľmi podobne ako boli Karlové Vary. K popularite kúpeľov prispela aj plnička sklenených fliaš, v ktorých išla minerálna voda z Korytnice do sveta. Korytnickú minerálku poznali aj vo vzdialenej Amerike. Minerálna voda získala v minulosti medaily na svetovej výstave v roku 1873 vo Viedni a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis.

Štyri pramene majú rôzne chute a liečivé účinky.

V Korytnici sú štyri pramene: Jozef, Anton, Vojtech a Žofia. Ich minerálna voda je zložením veľmi podobná svetoznámym francúzskym žriedlam Vichy. Má vysoký obsah železa, čo ju predurčuje piť ako doplnkom pri jeho nedostatku, alebo pri problémoch s trávením. Každý z prameňov má inú chuť, teplotu aj zloženie. Vojtech je dobrý pre cukrovkárov a pomáha po operácii žalúdka. Zároveň je so svojou teplotou 5,4 stupňa najchladnejšou minerálnou vodou na Slovensku. Jozef lieči problémy s pečeňou, tenkým a hrubým črevom. Žofia má o niečo jemnejšiu chuť ako ostatné pramene a odporúča sa pri črevných kataroch. Prameň Anton padne vhod pri nedostatku železa, častom darovaní krvi, v období dojčenia a tehotenstva. Na prelome 19. a 20. storočia boli kúpele jedny z najvýznamnejších kúpeľov v celom Rakúsko-Uhorsku. V kúpeľoch sa liečili aj mnohé významné osobnosti, ako napríklad cisár František Jozef alebo aj Ľudovít Štúr.

Zlepšenie cestovania do kúpeľov nastalo po vybudovaní úzkokoľajnej železnice.

Vzhľadom na polohu Korytnice nebol prístup do kúpeľov jednoduchý. Cesta viedli po prašných cestách spájajúcej Liptov s Banskou Bystricou. Pre lepší prístup a pre širokú verejnosť bola v roku 1908 postavená úzkokoľajná železnica z Ružomberka do Korytnice. Táto železnička bola v prevádzke až do roku 1974, kedy po nej koncom septembra prešiel posledný vláčik. Sľubný rozvoj kúpeľov poznačili dva požiare, jeden v roku 1911 a druhý v roku 1921, kedy zhorela väčšina drevených budov. Tento stav donútil majiteľov predať majetok na dražbe. Kúpele získala Liptovská sporiteľňa, ktorá kúpele obnovila a v roku 1927 poskytovala v nových priestoroch ubytovanie až pre 250 hostí. V roku 1941 sa Korytnica stáva kúpeľmi Ústrednej sociálnej poisťovne v Bratislave, od roku 1949 prešla do správy Národnej poisťovne. Kúpele od roku 1953 začlenili do Správy kúpeľov, sanatórií a zotavovní Revolučného odborového hnutia. V priebehu ďalších rokov sa menili socialistické organizačné zložky pod ktoré kúpele patrili.

Svitá kúpeľom na lepšie časy, budú obnovené?

Kúpele boli v deväťdesiatych rokoch sprivatizované. V roku 2002 sa kúpele dostali do konkurzu, od roku 2003 boli zatvorené, postupne začali chátrať. Od roku 2009 bola snaha rôznych súkromných firiem kúpele obnoviť. V roku 2013 kúpila plničku minerálnej vody Korytnica, ako aj časť tamojšieho areálu súkromná firma. Postupne zrekonštruovali pramene, verejnosti  sprístupnili päť prameňov: Vojtech I., Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton. Začiatkom júna 2016 otvorili penzión Svätopluk, ktorý vytvorili rekonštrukciou nevyužitej budovy bývalej pošty a kaviarne. V penzióne bola aj reštaurácia, ktorá pripravovala, okrem iných rôzne špeciality na grile. V penzióne sa mohlo ubytovať asi 50 osôb. Časom penzión aj reštaurácia ostali zatvorené. Podľa najnovších správ z Ružomberka, kúpele odkúpil súkromný investor, ktorý by ich chcel obnoviť a vrátiť do nich život.  

Do Korytnice na bicykloch.

Do Korytnice vedú dve cyklotrasy Ružomberok – Korytnica a Donovaly – Korytnica, ktoré sú vhodné aj pre pešiu turistiku. Trasa vedúca z Ružomberka (Cyklokorytnička) bola otvorená v lete 2016, vedie s časti po trase bývalej úzkokoľajky a slúži aj ako náučný chodník.

Pozn. autora: Ešte z detstva v 70. rokoch si pamätám, že keď sme išli autom okolo Korytnice, tak sme sa vždy zastavili načapovať minerálku, ráz sme mali na odbočke do kúpeľov aj menšiu nehodu.