Z dvoch vychýrených kúpeľov na strednom Pohroní zostali len jedny.

Z dvoch vychýrených kúpeľov na strednom Pohroní zostali len Sklené Teplice. Druhé kúpele v obci Vyhne zanikli po rozsiahlom požiari v závere vojny. Napriek úsiliu niekoľkých nadšencov sa už kúpele nepodarilo obnoviť.

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340.

Z dvoch vychýrených kúpeľov zostali len Sklené Teplice. Už od vzniku obce využívali jej obyvatelia blahodarné účinky termálnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera doposiaľ. Sklené Teplice sa však ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Bolo to konkrétne v roku 1549, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor vôd spravil až Karol Otto Moller v 18. storočí. Moller bol významným vedcom, učil aj Mateja Bela, pôsobil ako kúpeľný lekár v Sklených Tepliciach a dostal prezývku Slovenský Hipokrates najmä za svoje objavy v medicíne. Sklené Teplice svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali mnoho odborníkov a cestovateľov. Sklené Teplice navštívil známy anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, ale i slovenský učenec Matej Bel…

Vyhne ako kúpele sa spomínajú už v 13. storočí, prežili až do roku 1945, kedy vyhoreli.

Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy. Podľa ústneho podania, keď baníci začali raziť štôlňu na úbočí obrátenom na juh, sotvaže vyhĺbili sto krokov, dostali sa k prameňu vody nieže teplej, lež priam horúcej. Doba vzniku kúpeľov sa nedá presne určiť. Arnold Ipolyi spomína, že už v 13. storočí sa kúpele spomínajú pod menom „Szénasi hévvíz – Bzenická teplá voda“. V 14. storočí až do prvej polovice 16. storočia boli majiteľmi kúpeľov príslušníci bohatej banskoštiavnickej rodiny Rösselovcov. V päťdesiatych rokoch 16. storočia získal kúpele Quirin Schlaher. Tento v roku 1563 svoje nehnuteľnosti predal bratom Vítovi a Vavrincovi Öderovcom. Magistrát Banskej Štiavnice vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú a predmetný majetok zhabal. Mesto Banská Štiavnica sa stalo majiteľom kúpeľov až do roku 1917. Dielo skazy kúpeľov bolo dokonané požiarom, po prechode frontu. Požiar vypukol dňa 10. apríla 1945. Napriek úsiliu niekoľkých nadšencov sa už kúpele nepodarilo obnoviť…

V roku 1913 bola vo Vyhniach postavená kaplnka na návrh svetoznámeho architekta Ladislava Hudeca.

V roku 1913 vypracoval projekt kaplnky vo Vyhniach Ladislav Hudec, ešte ako študent Technickej univerzity v Budapešti. Novú kaplnku nechal vybudovať magistrát mesta Banská Štiavnica pod vedením mešťanostu Kolomana (Kálmána) Horvátha. Pri rozsiahlom požiari v roku 1945, ktorý úplne zničil kúpele, sa akoby zázrakom zachovala Hudecova kaplnka. Kaplnka je dnes spomienkou na slávu vyhnianskych kúpeľov. Nájdete ju na kopci, nad areálom kúpaliska, na mieste kde sa v minulosti nachádzali kúpeľné domy, hotely, korzá a kúpeľný park. Kaplnka vo Vyhniach je Hudecovou prvou známou stavbou. Počas 1. svetovej vojny ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte, 1916 padol do zajatia. Zo zajatia ušiel do Číny a usadil v Šanghaji (s bratom Gejzom). V Šanghaji žil a tvoril 29 rokov, zrealizoval tu viacero významných stavieb medzi ktorými bol aj prvý mrakodrap v Šanghaji – Park Hotel (1934)…

Kúpele vo Vyhniach zanikli, kamenné more tam je dodnes.

Kamenné more je prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza nad obcou Vyhne. Je to zaujímavý prírodný výtvor, ktorý je pozostatkom po sopečnej činnosti. Kamenné more každoročne priláka mnoho turistov. Prírodná rezervácia Kamenné more je chránené územie, jedno z najstarších u nás. Bolo vyhlásené na južnom svahu vrchu Kamenná (495 m n. m.) už v roku 1923 na ochranu najväčšieho kamenného mora vo vulkanitmi budovanej časti Karpát. Je tiež významnou lokalitou chránených a zriedkavých druhov živočíchov, najmä plazov (typická je jašterica múrová). Kamenné more vzniklo na križovatke zlomov, ktoré sledujú doliny Vyhnianskeho potoka a Klokočského potoka, pravdepodobne v holocéne pri zemetrasení skalným rútením, má teda charakter zlomiska…