Vychýrená kamenina sa vyvážala do celého sveta, dnes už je takmer zabudnutá.
Kremnická kamenina je spojená s takmer 150 ročnou históriou továrne v Kremnici (1815-1956). Jej výrobky boli uznávané pre ich vysokú kvalitu a tvorivú invenciu a boli expedované do celého sveta.
Čo je to kamenina.
Na Slovensku sa nenachádzali typické suroviny na výrobu porcelánu, no na výrobu kameniny, prípadne fajansových alebo majolikových výrobkov ich bolo dosť. Vo všeobecnosti možno spomenúť, že k výrobe kameniny sa používala ílovitá hlina. Táto musela byť dokonale premletá a niekoľkonásobne plavená. Ďalej sa do nej pridával jemne rozomletý živec, kremeň a kaolín. Z dobre prepracovanej hmoty sa potom vyrábali rôzne úžitkové a ozdobné predmety tvarovaním na hrnčiarskom kruhu, alebo odlievaním a vtláčaním do vopred zhotovených modelov. Nasledovalo vypaľovanie pri 1100 – 1200 stupňoch Celzia, glazovanie a potom nasledovala veľmi dôležitá etapa – maľovanie a ozdobovanie vyrábaných predmetov. V kremnickej kameninovej továrni prevládalo ručné maľovanie.
Kameninová továreň v Kremnici vznikla v roku 1815.
Vznik továrne na výrobu kameniny v Kremnici sa datuje do roku 1815 a spája sa s nálezom ložiska hliny v neďalekej Dolnej Vsi. Fabrika sa počas svojej takmer 150 ročnej existencie stala významným výrobcom úžitkovej a dekoratívnej kameniny. Mala dôležité postavenie nielen na európskom trhu, ale exportovala aj do Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie, Afriky, na Blízky Východ a do Ázie. Počas svojej existencie vystriedala niekoľkých majiteľov. V polovici 19. storočia sa kremnická továreň pod vedením Jozefa Trangousa považovala za najlepšiu v celom Uhorsku. Najväčší podiel na jej rozvoji mala však firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty, ktorá továreň vlastnila v rokoch 1868 až 1945. V roku 1945 bola továreň zoštátnená. V roku 1956 bola výroba v kameninovej továrni úplne zastavená.
Vo vedení továrne boli od roku 1868 ženy.
Roky 1825 – 1838 boli pre kameninovú fabriku kritické, bolo to obdobie jej úpadku, samozrejme, že v tomto období postupne menila aj majiteľov. Toto obdobie je historikmi dobre doložené a spracované. Prosperita nastala až príchodom nového vlastníka T. Gräfla v roku 1838. V roku 1847 už továreň zamestnávala 50 – 60 ľudí, hotové výrobky sa najviac expedovali do Pešti, Debrecína, Banskej Bystrice, Trnavy, Banskej Štiavnice, Györu a Banátu. Významným medzníkom pre továreň bol 26. jún 1868, keď továreň kúpila firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty, čím sa táto stala filiálkou sklárne z Katarínskej Huty. Zaujímavou je, že vedúcou v Kremnici sa stala Karolína Kossuchová, roku 1885 ju vystriedala Ida Kossuchová – švagriná Karolíny Kossuchovej.
Vojtech Angyal význame prispel k popularite kameniny vo svete.
Významné obdobie kameninovej továrne nastalo pri spolupráci s Vojtechom Angyalom v 70. rokoch 19. storočia. Svojou tvorbou pozdvihol najmä výtvarnú úroveň vyrábaných ozdobných a úžitkových predmetov a výrobkov kameninovej továrne. V tom čase sa vyrábal v továrni rozmanitý sortiment. Boli to kvetinové maľované vázy, tanierové súpravy, krčahy na vodu, rôzne tanieriky a mištičky, ozdobné taniere na stenu, dezertné taniere, kanvy, nočníky, misky na ryby, podložky na mydlo, mliečniky, roľnícke džbány, okrúhle vázy s dvomi kohútikmi, oválne vázy, biele anglické taniere, cukorničky, misky na masť, nádoby na ocot, kompótové súpravy, kávové šálky a tanieriky, popolníky, rôzne kvetináče a ďalšie výrobky. V tom čase to bol veľmi široký a na trhu žiadaný sortiment. Práve práce Vojtecha Angyala znamenali pre kremnickú kameninovú továreň veľkú popularitu.
Svetoznáma továreň si prešla aj zložitými obdobiami, nakoniec však zanikla.
Zložité časy pre hospodárenie firmy boli v čase hospodárskej krízy. Prišlo obdobie obmedzenia trhu a odbytu výrobkov. Ďalším nepriaznivým obdobím boli vojnové časy. Počas druhej svetovej vojny bola kremnická továreň značne poškodená. Po vojne prichádza úpadok firmy, výmerom Povereníctva SNR pre priemysel a obchod z 31. augusta 1945 bol podnik začlenený pod národnú správu, neskôr bol začlenený medzi poštátnené podniky a prešiel do majetkovej podstaty Slovenských tehelní Pezinok n. p.. Do popredia sa dostávajú lacnejšie výrobky zo skla a porcelánu. Kameninová továreň začína upadať aj z dôvodu zastaraných strojov a technológie. Potrebná modernizácia už do štátneho podniku neprišla a v roku 1956 bola výroba v kameninovej továrni úplne zastavená. Skončila sa skoro 150-ročná výroba svetoznámych kameninových výrobkov v Kremnici. Na Slovensku to bola najdlhšie pracujúca výrobňa kameniny.
Kniha o kremnickej kamenine.
V roku 2014 vyšla kniha – História kremnickej kameninovej továrne, ktorej autorkou je Valéria Solčániová. Monografia vznikla na základe autorkiných výskumov, na ktorých pracovala od roku 2006, v rámci svojho vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie. Dnes je táto významná časť histórie Kremnice takmer zabudnutá. Zostali len výrobky a predmety v zbierkach zberateľov a inštitúcii, kde tvoria vzácnu a hodnotnú spomienku na jedinečnú svetovú kremnickú kameninu.
