Vrch v Štiavnických vrchoch bol vyhľadávaný turistami. Dnes je už takmer zabudnutý.

Drastavica (834 m) je divoký strmý vrch so skalnatým hrebeňom dlhým približne 1 km, ktorý pôsobí ako obrovská hŕba kameňa. Na Drastavicu viedol turistický chodník z obce Voznica, ktorý v minulosti zanikol.

V minulosti na Drast(a)vicu viedla žltá turistická značka.

V minulosti na známy skalný vrch v Štiavnických vrchoch viedol turistický chodník. Bola to turisticky zaujímavá a vyhľadávaná trasa, aj keď výstup na vrchol bol dosť strmý. Chodník bol považovaný za jeden z najkrajších v Štiavnických vrchoch. Drastavica (834 m) je divoký strmý vrch so skalnatým úzkym hrebeňom, dlhým približne 1 km, ktorý pôsobí ako obrovská hŕba kameňa. V minulosti na Drastavicu viedla žltá turistická značka z obce Voznica. K jej zániku prišlo pravdepodobne pri výstavbe novej muflonej zvernice v doline Richňava, niekedy v 80. rokoch minulého storočia. Bolo to z dôvodu, aby turisti nerušili chovu muflónov. K lokalite sa viaže ešte jedna zaujímavosť, na starých mapách je vyznačená ako Drastvica, tak ju poznajú aj miestni. Kedy a ako prišlo k zmene na Drastavica nie je známe, pravdepodobne preklep pri prepise niektorých mapových podkladov. Mne sa podarilo nájsť, že Drastvica je ešte na starej mape z roku 1964.

Na Drastavicu už nie je značkovaná trasa.

Pôvodná, dnes už zaniknutá žltá turistická značka 8531 začínala na žel. zástavke v obci Voznica. Merala 9 km a prechádzala cez Drastvicu do sedla Lachtriská. Trasa bola strmá a namáhavá, bola určená skôr len pre zdatnejších turistov. Pozostatky značenia trasy je ešte aj dnes možné nájsť v lese. Pôvodná trasa bola: Voznica – Richňava kameňolom – Bartová – Drastvica – Veľký Žiar – sedlo Lachtriská. Čas prechodu bol 4 hod.. Druhý prístup na Drastvicu bol neznačenou odbočkou v dĺžke asi 1 km z rázcestia Na plese, z Rudnej magistrály v úseku Rudno nad Hronom – sedlo Lachtriská.

Prírodná rezervácia Prales Drastvica.

Lokalita je známa aj ako Prales Drastvica, ktorá sa rozprestiera na výmere približne 150 ha, v okolí Drastvice a to hlavne na jej južných svahoch. Zasahuje až po Veľký Žiar (856 m). Vyznačuje sa pestrosťou rastlinných spoločenstiev, od prirodzených nelesných teplomilných stráni cez dubové, lipovo-javorové sutinové a bukové lesy až po bukovo-jedľové pralesy. Vyskytuje sa tu aj viacero vzácnych živočíchov a húb. V minulosti tu bola prírodná rezervácia, ktorá v roku 1994 zanikla pri aktualizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, obnovená bola v decembri 2021.