Vrch v Šípskej Fatre podľa povesti dostal pomenovanie podľa pyšnej povahy miestneho veľmoža.
Vrch v Šípskej Fatre je známy mohutnými skalnými blokmi, skalnými bránami a oknami. Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň. Najväčšou z nich je 120 m dlhá Žaškovská jaskyňa.
Vrch Hrdoš s Hrdošnou skalou je skalným kráľovstvom.
Šípska Fatra je známa množstvom jedinečných skalných útvarov, mohutnými skalnými blokmi, skalnými bránami, alebo oknami. Je tu možné nájsť množstvom väčších aj menších jaskýň. Jaskyne podľa povesti ukrývajú poklady. Z vrcholov sú nádherné výhľady na Oravu a Liptov. Takouto lokalitou je aj vrch Hrdoš (954 m) s Hrdošnou skalou (902 m). Pod Hrdošnou skalou sa nachádza 120 m dlhá Žaškovská jaskyňa, ktorá je oficiálne neprístupná pre verejnosť. Z vrcholu je možné obdivovať polkruhový výhľad na Chočské vrchy, s Veľkým Chočom alebo Kubínsku hoľu. Taktiež je vidno vrchy Malej Fatry a Západných Tatier. Hrebeňom Hrdoš sa dá dostať ešte ku Skríželnej skale a na vrch Ostré. Vrch Hrdoš je prístupný po viacerých turistických chodníkoch. Východiskom túr môžu byť obce Komjatná, Švošov, Stankovany, Žaškov a Ľubochňa.
Podľa povesti vrch Hrdoš dostal pomenovanie podľa miestneho veľmoža.
Podľa oravskej povesti stával v minulosti vo vrcholových častiach masívu Hrdoš hrádok. Tomuto hrádku panoval veľmož, ktorého pre jeho pyšnú povahu nik nenazval inak ako Hrdošom. Hrdoš bol nesmierne majetný, o svoje bohatstvo sa však veľmi bál, a tak ho poskrýval v okolitých jaskyniach. Svoj život plný strachu a zlých skutkov nakoniec ukončil skokom zo skaly, ktorá sa dnes nazýva Hrdošovou.
O vrchu Hrdoš písal aj Janko Matuška.
Janko Matúška - Hrdoš.
K poludnej strane od mutnej Oravy,
Tam pyšná skala v oblakoch sa skrýva,
Dávno pevný hrad — teraz sokol plavý
I s nočnou sovou odtiaľ sa ozýva.
O zámku povesť v ľudu je ukrytá,
Len hora zrutným skalám ohlas dáva,
A pravda holá v svete bájku víta,
V búri čas verný nám ju prechováva.
