Vodopád uprostred dediny, aj takúto raritu máme na Slovensku.

Raritou je, že sa vodopád nachádza uprostred dediny a padá z travertínovej terasy, z výšky 13 metrov, do malého jazierka. Vodopád je národnou prírodnou pamiatkou, ktorá patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré majú tento status pamiatky.

Od roku 1996 je vodopád národnou prírodnou pamiatkou.

Vodopád Lúčky bol v roku 1974 vyhlásený za chránený prírodný výtvor a v roku 1996 prekategorizovaný za národnú prírodnú pamiatku. Pretekajúca voda potoka Teplianka padá po kaskádach z výšky 13m do jazierka. Súčasný vzhľad vodopádu je výsledkom spätnej erózie, spôsobenej dopadajúcou vodou. Tá odlamuje celé lavice travertínov a neustále tak prehlbuje dno vodopádu. V oblasti vodopádu boli nájdené vzácne paleontologické a archeologické nálezy. Zaujímavosťou vodopádu je, že vďaka teplým prameňom z kúpeľov, ktoré do neho pritekajú nikdy úplne nezamŕza. Od roku 2022 má vodopád večerné farebné nasvietenie.

Obec Lúčky je obklopená Chočskými vrchmi.

Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, v geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. Severne od obce sa strmo dvíhajú Chočské vrchy, z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci Kalameny. Približne 5 km severozápadne sa nad Lúčkami vypína Veľký Choč (1 611 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy. Priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška (977 m n. m.), západnému smeru dominuje Smrekov (1 024 m n. m.).

Najlepší prístup do Lúčok je od Liptovskej Teplej.

Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v Liptovskej Teplej pripája na cestu do Ružomberka. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce Osádka, napojenej na Dolný Kubín. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na trati Žilina – Košice. Ružomberok je vzdialený 13 km západne, Liptovský Mikuláš 22 km východne, Dolný Kubín 18 km severozápadne a krajské mesto je vzdialené 73 km západným smerom.

Dejiny osídlenia územia siahajú do eneolitu.

Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite. Bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice. V roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce.

História kúpeľov Lúčky začína rokom 1761.

Kúpele sú známe od roku 1761 kedy miestny zemepán Adam Turjansky vykopal prvý priestranný bazén. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park.