Vianočnou pohľadnicou si ľudia prajú šťastné a veselé Vianoce, táto tradícia je tu od roku 1843.
Vianočnou pohľadnicou si ľudia prajú šťastné a veselé Vianoce so svojou rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi. Tradícia posielania pohľadníc vznikla v Anglicku, v roku 1843. Mladšia generácia si asi len ťažko dokáže predstaviť, že ešte pred pár rokmi to bola bežná súčasť predvianočného obdobia, kedy poštové schránky boli plné pohľadníc.
Vianočné pozdravy sú známe už od 15. storočia.
Tradícia vianočných pohľadníc nadväzuje na starší zvyk zasielania ručne vyrábaných kreslených vianočných pozdravov rozšírený v Európe už od 15. storočia. Za prvú vianočnú pohľadnicu môžeme ďakovať Talianom. Podľa tejto verzie už v roku 1709 zvykol Nicolo Monte Mellini z Perugie napísať na kartičky zopár veršov i osobných prianí, ktoré potom rozposlal rodine aj svojim priateľom. Inšpiroval tým dvoch milánskych tlačiarov, ktorí začali pozdravy s obrázkami predávať. Počiatky zasielania moderných vianočných pohľadníc, aké poznáme dnes, siahajú do 40. rokov 19. storočia, do Veľkej Británii. Z Veľkej Británie sa zasielanie vianočných pohľadníc pomerne rýchlo rozšírilo ďalej a stalo sa veľmi populárnym aj v iných štátoch Európy.
Prvá vianočná pohľadnica pochádza z roku 1843
Prvá vianočná pohľadnica ako ju dnes poznáme pochádza z roku 1843 a mala rozmery približne vo veľkosti nami používaných pohľadníc. Autorom myšlienky posielať si pozdravy bol anglický obchodník a majiteľ litografickej spoločnosti sir Henry Cole. Na averze pohľadnice sa nachádzal obrázok usmiatej rodiny, ktorá sedela pri štedrovečernom stole a pripíjala si pohármi vína. Henry Cole požiadal svojho priateľa maliara a ilustrátora Johna Callcotta Horsleyho, aby mu na jeho pozdrav, teda pohľadnicu, ručne namaľoval vianočný motív.
Vianočné pohľadnice do Ameriky priniesol nemecký prisťahovalec.
Do Spojených štátov sa dostali vianočné pohľadnice prostredníctvom nemeckého prisťahovalca Louisa Pranga, ktorý sa označuje za otca americkej vianočnej karty. Ten ich nechal po prvý raz vytlačiť v Bostone v roku 1874. Zvláštnosťou jeho pohľadníc bolo to, že obsahovali až dvadsať rôznych farieb. Okrem toho vo vnútornej strane boli texty, čo kupujúci privítali. V roku 1880 dosahoval počet ním vydávaných vianočných pohľadníc päť miliónov kusov.
Posielanie pohľadníc u nás má svoj pôvod v Nemecku.
Najväčšiu obľubu si posielanie pohľadníc získalo v Nemecku, ktoré sa stalo najväčším producentom vianočných pohľadníc a odkiaľ ich zasielanie postupne preniklo aj k nám. V období pred prvou svetovou vojnou bolo zasielanie vianočných a novoročných pohľadníc u nás už všeobecne rozšírené najmä v šľachtických a meštianskych kruhoch.
V minulosti pohľadnice, dnes skôr elektronické pozdravy.
Teraz už tieto pozdravy sa vďaka mobilom a sociálnym sieťam dajú poslať za pár sekúnd, avšak už to nie je také osobné, ako keď si človek našiel v schránke krásnu farebnú pohľadnicu. Práve zbierke takýchto pohľadníc sa venujem niekoľko rokov. Za ten čas sa mi podarili zozbierať niekoľko stoviek vianočných pohľadníc. Pôvodne som sa už vyše 15 rokov venoval skôr starým fotografiám miest a obcí. Staré vianočné pohľadnice neboli v mojom hľadáčiku, ich čaro som objavil asi tak 7-8 rokov dozadu. Vtedy sa mi náhodou dostalo do rúk niekoľko vianočných pohľadníc z 30. rokov 20. storočia. Zaujali ma na nich rôzne vianočné motívy, vtedy som si povedal, že aj toto je zaujímavá história a začal som sa zaujímať o staré vianočné pohľadnice.
Najvzácnejšia pohľadnica pre mňa je vždy tá najstaršia.
Pohľadnice v dávnej dobe zdobili rôzne motívy. Najčastejšie sa objavovali krajinky pod bielou perinou, kresbičky šantiacich sa detí na snehu, náboženské motívy, rôzne zasnežené chalúpky, zvieratá v zimnej prírode… z neskoršieho obdobia, z čias socializmu to boli rôzne socialistické aranžmány s vetvičkami, salónkami a vianočnými ozdobami. Moja zbierka sa skladá z pohľadníc od 30. rokov do 70. rokov 20. storočia. Najstaršia vianočná pohľadnica z mojej zbierky vianočných pohľadníc ma pečiatku s dátumom 2.1.1931. Vo svojej zbierke mám zhruba 300 pohľadníc. Ak by som mal povedať, ktorá je tá najvzácnejšia, tak je pre mňa vždy tá najstaršia. No vybrať najkrajšiu, tak to už je väčší problém, páči sa mi napríklad pohľadnica z roku 1937. Sú na nej pastieri a padajúca hviezda. Je taká pravá vianočná. Pekné sú aj rôzne maľované zasnežené chalúpky, aj s nejakým zvieratkom. Každý motív vyjadruje svojim spôsobom vianočnú atmosféru, ťažko je vybrať ten najkrajší, všetky sú krásne.
Aj text a písmo na pohľadniciach má svoje čaro.
Teraz už vianočné pozdravy sa vďaka mobilom a sociálnym sieťam dajú poslať za pár sekúnd, už to však nie je také osobné, ako keď si človek našiel v schránke krásnu farebnú pohľadnicu od svojej rodiny. Pohľadnice to nie sú len rôzne vianočné motívy, ale zaujímavá je aj písaná strana. Svojim spôsobom aj písané pozdravy na pohľadniciach majú svoje čaro, či už samotný text, ale možno ešte viac samotné písmo. Pozdrav je často písaný až krasopisným písaným písmom, čo dávalo akúsi energiu do toho pozdravu a aj príjemcovi pohľadnice.