Veľká železničná katastrofa pri Starej Kremničke sa stala 6. augusta 1927.

Veľká železničná katastrofa medzi Kremnicou a Zvolenom. Takéto titulky sa objavili v dobovej tlači po 6. auguste 1927. V ten deň sa stala železničná katastrofa v Starej Kremničke, havaroval tu nákladný vlak smerujúci od Kremnice do Zvolena. Pri nehode zahynul vlakvedúci, jeden brzdár a dvaja vojaci boli ťažko zranení. Škoda bola niekoľko miliónov korún.

Podľa opisu havárie mal byť vlak preťažený.

Sú dve verzie ako sa havária stala. Jednu opisuje dobová tlač a druhá verzia je úradná správa riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave. Najskôr opis havárie v dobovej tlači… V nočných hodinách bol z Vrútok vypravený mimoriadny nákladný vlak č. 556. V opise havárie sú spomenutí aj vojaci, možno preto mimoriadny vlak, aj keď len v súvislosti s tým, že prevážali poštových holubov vojenskej správy. Podľa opisu havárie mal byť vlak preťažený, s malý počtom brzdárov (v tom čase sa ešte vlaky brzdili ručne z niektorých vagónov, z brzdárskych búdok). V tejto súvislosti sa v dobovom článku spomína aj udalosť, že vlak mal zastaviť v Bartošovej Lehôtke, no už tu sa mu nepodarilo ubrzdiť. V tomto úseku smerom do Starej Kremničky má železničná trať najväčšie klesanie.

Vlak v Starej Kremničke sa mal križovať s protiidúcim vlakom.

Po tom ako vlak nezastavil v Bartošovej Lehôtke, výpravca posiela správu do Starej Kremničky. Tu museli na vzniknutú situáciu reagovať. Vlaková cesta bola presmerovaná na druhú koľaj, ktorá bola ukončená slepou koľajou. Vlak tu musel zastaviť, aby sa križoval s protiidúcim vlakom. Železničný personál vlaku robil všetko preto, aby sa mu podarilo zastaviť vlak. Po tom ako vchádzali na slepú koľaj si železničiari uvedomili, že sa im vlak nepodarí ubrzdiť, tak vyskákali z vlaku. Pri skoku sa ťažko zranil jeden brzdár. Zostal len vlakvedúci Pavel Morávek (iný zdroj uvádza meno Moravec), čo sa mu stalo osudným. V troskách vlaku zahynul. Ťažko zranení boli aj dvaja vojaci z V. horského práporu v Ružomberku. Ľahko boli zranení strojvodca K. Oravec a kurič M. Bahyl a ešte jeden robotník. Ťažko zranení boli prevezení do nemocnice v Banskej Bystrici.

Ťažko zraneného vlakvedúceho sa nepodarilo zachrániť.

V dobovej tlači je opis tejto situácie možno trochu až drsno opísaný. Citujem celý text:

Príšerný bol osud vlakvedúceho Morávka, ktorý ostal ležať pod troskami služobného voza. Bol hrozným spôsobom dokaličený a pravú nohu má celkom odtrhnutú. Železničný personál, ktorý bol zalarmovaný nemohol mu však pomôcť, hoci videl kde leží. Ťažké súčiastky železničných vozňov nebolo možno odstrániť a jeho druhovia boli nútení hľadieť, ako v hrozných bolestiach umiera pod vozňom, v ktorom konal službu. Morávek za hrozných bolestí skonal. Jeho mŕtvolu nepodarilo sa ani odpoludnia vytiahnuť.

Neoficiálne informácie hovorili o chybe železníc.

Haváriu zapríčinil úsporný systém. Brzdové zaťaženie bolo znížené pri tomto vlaku z 26% na 22%, čo znamená, že pri náklade 1000 ton usporila železnica troch brzdárov. Brzdári, ktorí na vlaku slúžili boli len neškolení traťoví robotníci, ktorí nemali dostatok skúseností. Zničený bol rušeň a 14 vagónov, ostatné vagóny boli poškodené v rôznej miere. Poškodené bolo aj množstvo tovaru prevážaného vo vagónoch. Škoda je niekoľko miliónov korún.

Podľa úradnej správy železníc haváriu zapríčinil vlakový personál.

Nie je pravda, že nešťastie bolo zapríčinené úsporným systémom, že brzdové percento pri tomto vlaku bolo znížené z 26% na 22%. Nie je pravda, že brzdári boli len neškolení traťoví robotníci. Takisto nie je pravda, že vlak nemohol pre nedostatok bŕzd zastaviť v Bartošovej Lehôtke. Podľa cestovného poriadku tu ani nemal zastaviť. Výpravca v Starej Kremničke už zavčasu upovedomil Kremnicu o tom, že sa bude vlak v Starej Kremničke križovať s vlakom idúcim od Zvolena. V správe sa uvádza, že brzdiace percento na trati Piargy – Hronská Breznica bolo od roku 1925 zvýšené z 22% na 26%, čo malo byť aj v tomto prípade dodržané, čomu zodpovedal aj počet brzdárov. Škoda nebola niekoľko miliónov, ale odhad hovorí o 600 000 až 800 000 korún. Nešťastie bolo zavinené tým, že vlakový personál sa nepostaral, aby vlak v tých miestach neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, pri ktorej už vlak nebolo možné včas zastaviť.

Na slepej koľaji v Starej Kremničke bolo viac havárii.

Táto železničná katastrofa v Starej Kremničke nebola jediná. Medzi zaznamenanými haváriami je aj nehoda vlaku v roku 1923. O tejto havárii sa zachovalo málo údajov. Ďalšia havária sa odohrala v roku 1944, počas vojny, kedy tu havaroval nemecký vojenský transport. O tejto havárii som napísal viac v samostatnom článku (link pod článkom). Bola to jedna z najväčších tragédii na železnici počas 2. svetovej vojny v Európe. Dnes už druhá koľaj a slepá koľaj v Starej Kremničke nie je, železnice ich v roku 2012 zrušili. Zostal len násyp po slepej koľaji.

Príbeh havárie bol spracovaný podľa dobových článkov, ktoré sa zaoberali haváriou v Starej Kremničke 6.8.1927.