Veľká homoľa je jeden najznámejších vrchov v Malých Karpatoch.

Veľká homoľa patrí medzi jedenásť sedemstoviek v Malých Karpatoch. Lákadlom je rozhľadňa na jeho zalesnenom vrchole. Prvú rozhľadňu tu postavili už v roku 1894. Výstup k rozhľadni je nenáročný, vhodný pre rodinné výlety s deťmi.

Súčasnú rozhľadňu vybudovali na jeseň 2018.

Vrch s rozhľadňou Veľká homoľa (709 m) je jeden najznámejších vrchov v Malých Karpatoch. Lákadlom je rozhľadňa na jeho zalesnenom vrchole. Prvú rozhľadňu tu postavili už v roku 1894, vybudoval ju Modranský turistický spolok. Terajšiu rozhľadňu vybudovali na jeseň 2018 na mieste, kde dovtedy stála rozhľadňa vybudovaná v roku 2001 a v roku 2017 už doslúžila. Rozhľadňu pomenovali po lesnom radcovi Alexandrovi Filípkovi, ktorý sa pričinil o budovanie modranského lesoparku a vznik turistických letovísk Harmónia a Piesok. Výška rozhľadne je 20 metrov, má 6 poschodí a na jej najvyšší bod sa dostanete po 120 schodoch. V prípade priaznivého počasia zažijete jedinečný panoramatický výhľad na šíre okolie. Môžete vidieť Podunajskú nížinu a pohoria: Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Vtáčnik. Pri výbornej viditeľnosti možno v diaľke zazrieť aj východné Alpy.

Na Veľkú homoľu je vyznačených viacero turistických trás.

Možností ako sa dostať na Veľkú homoľu je viacero. Najrýchlejší a najmenej náročný je prístup po červenej značke od parkoviska Zochova chata – Piesky (približne 1 hod.). Po modrej značke z Modry prejdete trasu za 2 hod.. Ďalšou možnosťou je červená značka z Pezinka, ktorou ku rozhľadni prídete tiež približne za 2 hod.. Najdlhšia trasa je po zelenej značke z obce Kuchyňa, tu treba rátať s túrou trvajúcou asi 3:30 hod.. Ak si budete chcieť po túre pri rozhľadni odpočinúť, tak pre ten účel tu vybudovali prístrešok a niekoľko lavičiek.

Túru na Veľkú homoľu si môžete obohatiť návštevou Tisových skál.

Iba na skok od Zochovej chaty sa nachádza uchvacujúce skalné kráľovstvo s názvom Tisové skaly. Táto prírodná pamiatka pozostáva zo všakovakých kremencových skalných útvarov. Tisové skaly sú zaujímavé hlavne svojou členitosťou. Pozostávajú z troch oddelených častí skalného hrebeňa. Jedná sa o kremencové skaly, ktoré vznikli počas treťohorného vrásnenia. Kremence sú odolné voči zvetrávaniu, ale nie voči mrazu. Mraz ich nalámal na typické naklonené tzv. Kvestové reliéfy. Svoje pomenovanie získali od tisov, ktoré tu kedysi rástli v hojnom počte. Dnes sa tu vyskytujú už len ojedinele.