V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (4. časť)
Po skončení bojov SNP sa pancierové vlaky stali korisťou nemeckej armády. Väčšina vagónov po ich opustení zostala pojazdná, tak ich ukoristili Nemci. Čo sa s nimi stalo v ďalšom období už nie je presne známe. Po vojne v Miloviciach mali skončiť aj niektoré vagóny zo všetkých troch slovenských pancierových vlakov. Pancierové vlaky boli súčasťou práporu obrnených vlakov až do roku 1954, kedy bol prápor zrušený.
Na Slovensko sa vrátili tri pancierové vozne.
Po zrušení práporu obrnených vlakov v roku 1954 sa na Slovensko vrátili 3 pancierové vozne, ktorých pôvod bol z pancierových vlakov bojujúcich v SNP, vyrobených vo zvolenských železničných dielňach. Boli to dva tankové vozne a jeden guľometný. Obidva tankové vozne boli v roku 1954 vystavené pri príležitosti osláv SNP, pod zvolenským zámkom. V roku 1959 prešiel tankový a guľometný vozeň rekonštrukciou, po ktorej bol tankový vozeň umiestnený pred Technickou univerzitou vo Zvolene a guľometný vozeň skončil v múzeu SNP. Osud druhého tankového vozňa nie je presne známy, mal byť zošrotovaný, prečo sa tak stalo je otázne.
Film Deň, ktorý neumrie s pancierovým vlakom Hurban.
V roku 1974 vznikol slovenský film – Deň, ktorý neumrie. Pre film bola vytvorená replika pancierového vlaku IPV II – Hurban. Dej filmu sa odohrával na autentických miestach, kde počas SNP bojoval originálny pancierový vlak Hurban. Bolo to na železničnej trati Banská bystrica – Čremošné. Tento vlak nebol dokonalá kópia pôvodného pancierového vlaku. Pri stavbe tankového vozňa boli použité veže z tankov T 34, pôvodné to boli tanky LT 34 a LT 35. Filmári po skončení natáčania repliku pancierového vlaku Hurban darovali mestu Zvolen. Odvtedy tento vlak stojí ako pomník SNP a pamiatka na pancierové vlaky, vo zvolenskom parku neďaleko železničnej stanice. Pôvodný tankový vozeň, ktorý bol vo Zvolene vystavený, bol presunutý do areálu ŽOS Zvolen.
Pri príležitosti príprav osláv 65. výročia SNP sa zrodil projekt oživenia IPV I – Štefánik.
Myšlienka zrekonštruovať a spojazdniť povstalecký pancierový vlak Štefánik vznikla v Múzeu SNP počas plánovania osláv 65. výročia SNP. Významne sa do projektu obnovy pancierového vlaku zapojili aj členovia Klubu historickej techniky zo Zvolena, ktorý sa venujú záchrane historickej koľajovej techniky. Prvou úlohou pri rekonštrukcii bol pozvážanie zachovalých vozňov do dielní ŽOS Zvolen, ktoré mali tvoriť zostavu pancierového vlaku. Guľometný vozeň priviezli z Múzea SNP, tankový vozeň bol v ŽOS Zvolen, delový vozeň bol privezený z pomníka vo Zvolene. Nanovo bol vyrobený tykadlový vozeň. Parný rušeň 422.0108 poskytol KHT Zvolen, tento rušeň zostal v pôvodnom stave, nebol opancierovaný. Celkovo oživený pancierový vlak Štefánik pozostával zo 4 vozňov a parného rušňa. Celková rekonštrukcia a oprava vlaku trvala dva mesiace. Bolo potrebné skontrolovať celkový stav vozňov a vykonať ich rekonštrukciu, aby boli schopné bezpečnej prevádzky po koľajniciach.
Oslavy 65. výročia SNP s zrekonštruovaným IPV I – Štefánik.
Úsilie ľudí, čo sa venovali rekonštrukcii pancierového vlaku sa úspešne zavŕšilo 21. augusta 2009. Bolo to symbolicky na mieste, kde aj skutočne vyrobili v roku 1944 pôvodný pancierový vlak. O štyri dni neskôr, 25. augusta 2009, IPV I – Štefánik úspešne absolvoval aj svoju premiérovú skúšobnú jazdu na trati Zvolen – Hronská Dúbrava – Bartošova Lehôtka. Verejnosti bol potom zrekonštruovaný Štefánik predstavený počas osláv 65. výročia SNP, dňa 29. augusta 2009 v Banskej Bystrici. V septembri bol súčasťou prvej bojovej ukážky, v Starej Kremničke, na autentických miestach, kde bol počas SNP skutočne prvýkrát nasadený do ostrých bojov. Táto bojová ukážka pancierového vlaku v Starej Kremničke mala obrovský úspech nie len medzi laickou verejnosťou, ale aj odbornou. Medzi návštevníkmi boli aj priami účastníci bojov SNP.
Šesť rokov putoval IPV I – Štefánik po Slovensku, úspech mal aj v zahraničí.
Po oslavách 65. výročia SNP nasledovala takmer 6-ročná púť pancierového vlaku po Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas tejto púte bol súčasťou mnohých bojových ukážok, rôznych prezenčných a náučných projektov, pri ktorých plnil aj vzdelávaciu funkciu. Zrekonštruovaný pancierový vlak bol prínosom aj pre vyučovací proces žiakov základných a stredných škôl. Celkovo vlak prešiel takmer 2 000 km po koľajniciach Slovenskej republiky. Navyše aj viac ako 3 000 km po cestách a diaľniciach, na plošinových kamiónoch do Holandska. V holandskom Utrechte, bol súčasťou výstavy vojnových vlakov. V Holandsku pobudol pancierový vlak pol roka. Zožal tu veľký úspech, na výstave to bol pancierový vlak na svete, ktorý bol aj pojazdný, nijaký iný taký neexistoval. Nikto zatiaľ nespojazdnil pancierový vlak takým spôsobom, ako sa to podarilo v roku 2009, na Slovensku. Výstava Vlaky vo vojne sa uskutočnila pri príležitosti 300. výročia podpísania mierovej zmluvy v Utrechte, v tamojšom železničnom múzeu.
Posledná bojová ukážka pancierového vlaku bola 31.8.2014.
Unikátny zrekonštruovaný pancierový vlak Štefánik zviedol svoj posledný symbolický boj na železničnej trati 31. augusta v Šalkovej. Po tejto akcii sa ukončilo putovanie vlaku po Slovensku a bol odstavený vo Zvolene. Začiatkom mája 2015 bol prevezený zo Zvolena do skanzenu ťažkej bojovej techniky Múzea SNP v Banskej Bystrici, kde vytvoril vzácny staticky exponát pripomínajúci boje SNP.
Pokračovanie: V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (5. časť)