V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (3. časť)

Tretím, posledným a technicky najdokonalejším bol pancierový vlak MASARYK. Mal silnejšie pancierovanie a aj kvalitnejšiu výzbroj. Veliteľom bol kpt. Ján Kukliš, jeho zástupcom por. Ján Belko. Pancierový vlak MASARYK bol nasadený na úsek Brezno – Červená skala.

IPV III – T. G. Masaryka.

Posledným pancierovým vlakom postaveným vo zvolenských železničných dielňach bol IPV III – Masaryk. Na základe skúseností z predchádzajúcich stavieb dvoch pancierových vlakov bol postavený najrýchlejšie, za 10 dní. Zlepšilo sa pancierovanie, boli použité hrubšie plechy, ktoré vyrobili v železiarňach v Podbrezovej. Zlepšila sa aj výzbroj vlaku, celkovo mal 4 tankové vozy s delami kalibru 37 mm a 11 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Posádku pancierového vlaku tvorilo 71 mužov. Podobne ako vlaky Štefánik a Hurban mal aj Masaryk doprovodnú ubytovaciu súpravu, ktorá slúžila na odpočinok vojakov, ošetrenie ranených, stravovanie a muničný vagón s muníciou pre pancierový vlak. Po skúšobnej jazde a ostrých streľbách, ktoré vlak absolvoval v priestore Pliešovce – Sása, bol následne 20. 10. 1944 prevelený do priestoru 2. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, na úseku Brezno – Červená Skala. V tom čase už od 19. 10. 1944 prebiehala generálna ofenzíva nemeckej armády proti SNP.

Ťažké boje povstaleckej armády na úseku Brezno – Červená Skala.

Situácia po nástupe generálnej ofenzívy nemeckej armády proti SNP sa pre slovenskú armádu vyvíjala nepriaznivo. Nepriateľ prerazil obranné postavenie pri Muráni a začal prenikať do priestoru Červená Skala. V tejto zložitej situácii sa do bojov zapojil pancierový vlak Hurban. Po konsolidácii ustupujúcich jednotiek prišiel rozkaz k útoku na Červenú Skalu. Pancierový vlak sa presunul v tichosti pri stanicu Červená Skala, tu prekvapivo zaútočil na postavenie nemeckých jednotiek. Pri útoku vlak využil naplno svoju palebnú silu, ktorá prekvapila nepriateľské jednotky, ktoré sa dali na ústup. Po tom ako sa nemecké jednotky zorientovali vo vzniknutej situácii spustili na pancierový vlak delostreleckú a mínometnú paľbu. Pri tejto paľbe bol vlak zasiahnutý, preto sa vrátil späť ku pechote. Pri kontrole vlaku sa zistilo, že bol zasiahnutý delový vozeň a čo bolo horšie bol zasiahnutý aj rušeň, kde bolo zistené, že v tomto stave nie je spôsobilý k boju.

IPV III – Masaryk sa musel stiahnuť na opravu do Zvolena.

Vlak sa musel vrátiť do Zvolena na opravu. Vzniknutá situácia oslabila jednotky slovenskej armády, avšak nechceli sa vzdať dobytia Červenej Skaly, ktorá bola dôležitým obranným bodom na prístupoch k Breznu a Banskej Bystrici. V tejto situácii bol namiesto pancierového vlaku Masaryk do Brezna prevelený vlak Hurban od Harmanca (pôsobenie vlaku Hurban som opísal v prechádzajúcom článku). Pancierový vlak Masaryk sa do bojov, po oprave, vrátil 24. 10. 1944. Hneď bol nasadený do bojov na úseku Nová Maša – Heľpa. Už od skorých ranných hodín odrážal útoky Nemcov na obranné pozície povstaleckej armády.  Pod presilou nemeckých jednotiek postupne ustupoval k Novej Maši, aj počas ústupu boli využívané všetky zbrane na paľbu, na pozície nepriateľa. Boje trvali do poobedňajších hodín, vo vlaku sa tak minula takmer všetka munícia. Bol nariadený ústup na doplnenie zásob do Pohorelskej Maši.

Posledný útok pancierového vlaku Masaryk.

Počas doplňovania vlaku prišlo k jeho napadnutiu guľometnou a mínometnou paľbou, vlak narýchlo musel vyhľadať úkryt v záreze pri Pohorelej. Tu sa osádka pancierového vlaku pripravila opäť k boju. Následne vlak v plnej sile zaútočil smerom na Pohorelskú mašu, ktorú sa podarilo dosiahnuť. Tu sa však nemeckým delostrelcom podarilo zasiahnuť rušeň do kotla a stanovišťa rušňovodiča. Osádka rušňa bola ťažko ranená. V ťažkom stave si rušňovodič Juraj Garaj stačil uvedomiť, že vlak sa musí vrátiť späť, podarilo sa mu zaradiť spätný chod rušňa. V kabíne sa nedalo zostať, preto postupne pospúšťal ranených spolubojovníkov na trať a nakoniec sám vyskočil z vlaku. Veliteľ vlaku v tom čase nevedel čo sa stalo s vlakom, po zistení situácie vlak zastavili a vyslali spojku do Heľpy, pre pomoc. Vlak na trati neustále čelil nemeckej paľbe, v podvečerných hodinách prišiel pre pancierový vlak náhradný rušeň, ktorý ho odtiahol do Brezna, odtiaľ do Banskej Bystrice.

Bojová cesta IPV III – Masaryk sa skončila pri Hornom Harmanci.

V Banskej Bystrici zistili, že rozsah poškodenia vlaku bol rozsiahlejší ako sa očakávalo. Pre rýchly postup nepriateľa sa už vlak nepodarilo v plnom rozsahu opraviť, preto bol len doplnený posádkou a muníciou a bol poslaný na pomoc pri bojoch na trať, smerom na Čremošné. Tu ešte vlak do 27. 10. 1944 bojoval s postupujúcim nepriateľom. Po páde Banskej Bystrice hrozilo, že sa vlak dostane do obkľúčenia, preto veliteľ vlaku pri Hornom Harmanci vydal rozkaz vlak odzbrojiť. Posádka vlaku si rozdelila zbrane, muníciu, stravu a po skupinách sa rozišli do okolitých hôr.

Pri evakuácii Zvolena bola zostavená mobilná opravovňa pancierových vlakov.

Ku koncu októbra, keď už hrozilo obsadenie Zvolena, Vojenské dopravné veliteľstvo vydalo rozkaz evakuovať železničné dielne. Vedúci stavby a opráv pancierových vlakov Velan dostal nariadenie zostaviť mobilnú opravovňu pancierových vlakov. Zostavili vlakovú súpravu z krytých nákladných vagónov, do ktorých naložili najpotrebnejšie pracovné stroje, náradie a materiál použiteľný pri oprave pancierových vlakov. Pracovná čata vlaku bola zostavená zo 60 pracovníkov železničných dielní. Podľa plánu mala mobilná dielňa prejsť do Podbrezovej. K tomuto presunu už neprišlo vzhľadom na rýchly postup nemeckej armády smerom na Brezno a Banskú Bystricu. V novom pláne mala byť mobilná opravovňa presunutá do Ulmanky. Tento presun sa tiež oneskoril vzhľadom na chaos a preplnenú stanicu vlakovými súpravami v Banskej Bystrici. Nakoniec sa mobilnej opravovni podarilo prejsť do Ulmanky a ďalej do Horného Harmanca. Tu zostala súprava stáť a pracovná čata bola rozpustená, aby sa nedostala do zajatia.

Pancierové vlaky sa stali vojnovou korisťou nemeckej armády.

Po tom ako padla Banská Bystrica a pancierové vlaky opustili slovenskí vojaci, tie sa stali korisťou nemeckej armády. Väčšina vagónov po ich opustení zostala pojazdná, tak ich ukoristili Nemci. Podľa niektorých spomienok ich mali všetky previesť do výcvikového strediska v Miloviciach. Čo sa s nimi stalo v ďalšom období už nie je presne známe. Údajne mal byť IPV III – Masaryk premaľovaný novým kamuflážnym náterom, dostal nemecké znaky a bol premenovaný na Moritz. Súprava sa presunula do Nemecka, kde mala slúžiť ako traťový ochranný vlak (Streckenschutzzüge) a zúčastniť sa bojov v okolí Berlína. Na konci vojny mali byť nájdené zvyšky pancierového vlaku aj na Morave, v stanici Rožná. Išlo o trojicu vozňov, jeden guľometný a dvojica tankových, ktoré skončili opäť v Miloviciach. Mali tu skončiť aj niektoré ostatné vagóny zo všetkých 3 slovenských pancierových vlakov. Pancierové vlaky boli súčasťou práporu obrnených vlakov až do roku 1954, kedy bol prápor zrušený.

Pokračovanie: V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (4. časť)