V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (2. časť)

Pancierové vlaky sa javili ako ideálny bojový prostriedok pre územie stredného Slovenska. Horská krajina bola popretkávaná hustou sieťou železničných tratí. Hornatý terén poskytoval množstvo vhodných úkrytov v podobe tunelov či zárezov v úbočiach svahov.

Generál Golian vydal rozkaz aj na stavbu druhého pancierového vlaku.

Počas stavby prvého pancierového vlaku železničné dielne navštívil 10. 9. 1944 veliteľ povstaleckej armády generál Golian. Osobne sa bol presvedčiť ako pokračujú práce na stavbe pancierového vlaku. V tom čase už sa začal črtať výsledok práce železničiarov. General bol s výsledkom práce nadmieru spokojný a zároveň vydal rozkaz na stavbu ďalšieho pancierového vlaku akonáhle bude stavba prvého vlaku ukončená. Štefánika postavili za 14 dní, druhý vlak sa železničiarom po získaných skúsenostiach podarilo postaviť už za 12 dní. Koncepcia oboch vlakov bola približne rovnaká, líšili sa len počtom tankových vozňov a ich radením v súprave. Základné radenie pancierových vlakov bolo: predsunutý (tykadlový) vozeň, delový vozeň, tankový vozeň, rušeň, tankový vozeň, guľometný vozeň. Každý pancierový vlak mal aj sprievodnú ubytovaciu súpravu, ktorá počas bojov zostala v najbližšej stanici, mimo prebiehajúcich bojov. Vlaková súprava bola zložená z veliteľského vozňa, ubytovacieho vozňa, ošetrovne, kuchynského vozňa, muničného vozňa, tankového vozňa a nepancierovaného rušňa.

IPV II – J. M. Hurbana.

Druhý pancierový vlak sa v skrátenej podobe volal IPV II – Hurban. Do väčších ostrých bojov bol nasadený podobne ako Štefánik začiatkom októbra 1944. Bolo to 4. 10. 1944 v oblasti Čremošné, kde sa Nemci snažili prebiť z Turca smerom na Banskú Bystricu. Tak ako pri Starej Kremničke, tak aj pri Čremošnom bolo nasadenie pancierového vlaku bolo pre nemecké jednotky šokom. Tento moment prekvapenia povstalecká armáda využila na zastavenie útoku nepriateľa a spôsobila mu aj značné straty. Táto nečakaná prevaha povstaleckej armády sa ale pancierovému vlaku stala takmer osudnou. Vtedy však veliteľ Hurbana urobil chybu. Bez toho, aby sa uistil, že vlastná pechota postupuje s ním, vydal pokyn vyraziť ďalej vpred. Dostal sa tak až do oblasti, ktorú stále ovládali Nemci. Navyše tu bol terén pre vlak nevýhodný – bol v záreze a Nemci boli na zalesnenom svahu nad ním.

Pancierový vlak sa Nemcom podarilo takmer zničiť.

Vlak sa dostal do situácie kedy bol takmer bezmocný. Nemci ho mohli ostreľovať granátmi. Zásahy z pancierových pästí vyradili dva tankové vozne a výbuch granátu pri otvorených dverách rušňa zranil jeho posádku. Bolo prerušené telefónne spojenie s rušňom a bol problém doručiť do rušňa rozkaz na stiahnutie sa z miesta bojov. Našťastie sa to podarilo a vlak sa presunul do bezpečia, kde sa posádka vlaku skonsolidovala a ešte pomohla povstalcom v bojoch. Aj vďaka podpore Hurbana sa bojová situácia v oblasti Čremošného a Malého Šturca stabilizovala a postup nepriateľa bol zastavený až takmer do konca októbra. Celkové poškodenie vlaku v bojoch bolo vážne. Jeden tankový vozeň mal vežu prestrelenú skrz, druhý mal polovicu veže úplne odstrelenú, poškodený bol aj rušeň. Dvaja vojaci z týchto vozňov boli zabití a štyria ranení. Po bojoch sa vrátil do zvolenských dielní, kde bol opravený. Tankové veže dostali prídavné pancierovanie z plechov hrubých 10 mm.

Po oprave, Hurban zasiahol do bojov pri Brezne.

Po rýchlej oprave a doplnení posádky vo Zvolene sa pancierový vlak vrátil opäť na trať banská Bystrica – Čremošné. Pôsobil tu do 21. 10. 1944, kedy dostal rozkaz presunúť sa do oblasti Brezna. Vymenil tu poškodený pancierový vlak Masaryk. Hurban sa Presunul k Pohorelskej Maši, kde sa pripravoval na útok na Červenú Skalu. Útok bol úspešný a povstaleckej armáde sa podarilo opäť obsadiť Červenú Skalu a okolité oporné body. Po úspešnom boji sa vlak stiahol späť do Brezna odkiaľ podnikal útoky smerom na Tisovec a Pohronskú Polhoru. Po tom ako Brezno 25. 10. 1944 padlo po útoku divízie SS Horst Wessel, pancierový vlak kryl ústup povstaleckých jednotiek. Ústup po železnici spomalila rozsiahla železničná nehoda medzi Dubovou a Predajnou, čím mal Hurban odrezanú ústupovú cestu. Na odstránenie havárie bolo nasadené všetko, čo bolo dostupné. Uvoľnenie trate sa udialo tesne pred príchodom nemeckých vojakov, ktorý už mali pancierový vlak takmer na dostrel.

Veliteľ vlaku už nemal komu podať hlásenie.

Pancierový vlak Hurban tesne unikol nemeckej streľbe a pokračoval ďalej do Slovenskej Ľupče. Tu chcel veliteľ podať hlásenie na veliteľstvo armády, čo už nebolo možné, lebo veliteľstvo armády evakuovalo. Situácia sa stala neprehľadná, nebolo jasne čo s pancierovým vlakom. Veliteľ vlaku sa rozhodol pre návrat na trať B. Bystrica – Čremošné. V tomto čase keď už padol Zvolen, evakuovala Banská Bystrica, na krátky čas sa ešte Hurban zapojil do bojov na úseku Jaseň na Malom Šturci. Po tom ako Nemci obsadili výšiny nad obcou Kordíky a mali pod kontrolou ústupovú cestu na Staré Hory bol nariadený ústup povstalcov do hôr. Pancierový vlak zostal stáť na stanici v Hornom Harmanci (dnes Harmanec – jaskyňa) a veliteľ vlaku dal rozkaz odzbrojiť vlak a stiahnuť sa do okolitých hôr. Stalo sa tak 27. 10. 1944, čím sa skončila bojová cesta IPV II – Hurban.

Pokračovanie: V SNP chýbala ťažká technika, mali pomôcť pancierové vlaky. (3. časť)