Sokolia dolina
|

V Slovenskom raji je mnoho vodopádov, jeden z nich však pôsobí kráľovsky.

Slovenský raj sa vyznačuje množstvom vodopádov. V každej rokline či tiesňave sú väčšie aj menšie vodopády a kaskády. Tak je tomu aj v Sokolej doline, v jednej z najdivokejších dolín v Národnom parku Slovenský raj, kde sa nachádza Závojový vodopád.

Spodná časť Závojového vodopádu
Spodná časť Závojového vodopádu. Fotoarchív: František Kovár

Sokolia dolina je jeden z najnáročnejších terénov v Slovenskom raji.

Sokolej doline sa nachádza najvyšší vodopád v Slovenskom raji a druhý najvyšší na Slovensku. Závojový vodopád tvorí päťstupňová kaskáda vysoká 75 m. Úsek trasy, ktorý vedie okolo vodopádu je jeden z najnáročnejších terénov v celom Slovenskom raji. Výstup popri tomto vysokom vodopáde je realizovaný pomocou sústavy dlhých rebríkov, mostíkov a stúpačiek. Námahu pri výstupe prekoná pohľad na nádheru tohto vodopádu a okolitú divokú prírodu. Sokolia dolina je známa aj menšou návštevnosťou ako iné doliny a tiesňavy v Slovenskom raji. Je to spôsobené jej polohou, v takmer centrálnej oblasti raja, čím je prístup k nej časovo náročný. Z rôznych východiskových miest, cesta k ústiu Sokolej doliny zaberie 2 – 2,5 hod.. K tomu treba pripočítať prechod vodopádom a cestu späť, tak je potrebné si naplánovať takmer celodennú, stredne náročnú túru. Trasa popri vodopáde sa neodporúča ľudom, ktorí majú strach z výšok, závrate. Taktiež nie je vhodná pre malé deti.

Rebrík popri vodopáde. Fotoarchív: František Kovár
Rebrík popri vodopáde. Fotoarchív: František Kovár

Výstup k vodopádu začína na rázcestí Sokolia dolina – ústie

Východiskom túr do Sokolej doliny sú najčastejšie Letanovce / Kláštorisko, Spišské Tomášovce a Čingov. Samotný výstup začína na rázcestí Sokolia dolina – ústie, odkiaľ vyrazíte po žltej značke pozvoľna stúpajúcim chodníkom, vedúcim prevažne skalnatým korytom potoka, alebo v jeho tesnej blízkosti. Po čase prídete k menšiemu Skalnému vodopádu. Kúsok nad vodopádom začne chodník prudšie stúpať, a začne sa odkrývať pohľad na Závojový vodopád, jeho 20 metrov vysoký spodný stupeň. Tu začína prvý dlhý rebrík popri vodopáde. Po jeho prekonaní prejdete po mostíku na druhú stranu vodopádu. Odtiaľto trasa pokračuje po ďalšej sústave rebríkov k druhému mostíku. Nad ním je ešte niekoľko stúpačiek a krátky rebrík, ktorý je záverečným technickým prvkom pri prechode Závojovým vodopádom. Trasa pokračuje krátkou tiesňavou ku Vyšnému vodopádu. Popri vodopáde je to opäť po strmých rebríkoch a prechod Sokoliou dolinou máte za sebou.

Vrchná časť vodopádu
Vrchná časť vodopádu. Fotoarchív: František Kovár

 Sokoliu dolinu objavili a obojstranne prešli v roku 1910.

Sokolia dolina bola objavená ako jedna s posledných v Slovenskom raji, čo bolo spôsobené práve jej polohou. Prvý obojsmerný prechod sa uskutočnil v apríli 1910. L. Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A. Mervay so spoločníkmi zhora, z planiny Glac. Prvý zimný prechod je zaznamenaný v roku 1912. V nasledujúcom roku bola trasa cez Sokoliu dolinu vyznačkovaná. V rokoch 1979 – 1981 sa prechodová trasa úplne prestavala. Najvýznamnejšou bola úprava prechodu Závojovým vodopádom. Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa trasa vyznačila ako ju dnes poznáme, priamo popri vodopáde po sústave rebríkov, mostíkov a stúpačiek. Dĺžka rebríkov je 80 m.

Nad prvým mostíkom
Nad prvým mostíkom. Fotoarchív: František Kovár
Vyšný vodopád
Vyšný vodopád. Fotoarchív: František Kovár

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *