V minulosti dôležitá železnica, ktorá pretínala stredné Slovensko. Dnes nad jej osudom visí otáznik.
V minulosti dôležitá železnica, jej sláva je dnes už minulosťou. Hlavný dôvod jej výstavby bolo spojenie Budapešti so Sliezskom. V tom čase sa začalo v priemysle presadzovať vo veľkej miere používanie uhlia. Práve ložiska uhlia v Sliezsku rozhodli o stavbe železničnej trate, ktorá by umožňovala jeho efektívnu prepravu.
Uhorská severná železnica bola postavená v roku 1872.
Veľkou prekážkou stavby železnice boli slovenské hory. Pôvodná trasa projektu, ktorú vypracoval Ing. Kramer, mala ísť zo Šalgótarjanu cez Lučenec do Zvolena. Zo Zvolena mala ďalej pokračovať cez Banskú Bystricu, na Šturec a do Ružomberka. Veľkou záťažou tejto trasy z Banskej Bystrice do Ružomberka bolo vybudovanie 6 km dlhého tunelu. Pôvodný projekt cez Ružomberok bol z hľadiska dĺžky stavby nevýhodný, z toho vyplynulo hľadanie výhodnejšej trasy. Po rôznych prieskumoch padla voľba na trasu Zvolen – Kremnica – Vrútky. V prepočtoch vyšlo, že táto trasa by sa za rovnaký rozpočet dala vybudovať omnoho rýchlejšie. V roku 1868 bolo stavbou trate Šalgótarjan – Zvolen – Vrútky poverené stavebné podnikateľstvo „Wiener Bank – Verein“. Práce na výstavbe trate začali v roku 1869…
Pôvodne bolo vybudovaných 10 tunelov, neskôr pribudli dva a jedna galéria.
Pôvodne trať Uhorskej severnej železnice postavená v rokoch 1870-72, neskôr známa aj ako Slovenský Semmering, patrí medzi najzaujímavejšie horské železničné trate na Slovensku. Stavba trate bola technicky veľmi náročná. Prechod železnice cez Kremnicu patril na tú dobu medzi odvážne projekty železničného staviteľstva. Železničná trať na 35 km úseku z údolia Hrona pri Jalnej (260,62 m n.m.) musela neustále stúpať na vrcholovú stanicu Piargy (Kremnické Bane) v nadmorskej výške 770,44 m n.m. na dlhých úsekoch až 16‰ a tak isto veľkým klesaním (16‰) sa železničná trať spúšťa do údolia Turca. Projektanti sa usilovali o maximálne zníženie nákladov na stavbu vylúčením viaduktov a mostov, ktoré nahradili množstvom zárezov, tunelov a násypov…
Za tri roky postavili 96 km železničnej trate.
Uhorská severná železnica bola prvá železničná trať, ktorá pretínala stredné Slovensko. Stavala sa v rokoch 1870-72. Profil trate ju radí medzi horské železnice, neskôr získala prezývku Slovenský Semmering. Práce na výstavbe trate začali v roku 1869, prvý úsek Šalgótarjan – Zvolen bol ukončený v roku 1871, úsek Zvolen – Vrútky sa ukončil v lete 1872. Po kolaudácii trate nasledovali skúšobné jazdy zamerané aj na stanovenie cestovných poriadkov. Následne technicko-policajná obchôdzka konštatovala stavbu celej trate za dopravy bezpečnú a udelila povolenie na odovzdanie verejnej doprave dňa 12. augusta 1872…
Význam stanice Hronská Breznica vzrástol po postavení Pohronskej železnice.
Významný železničný dopravný uzol Hronská Breznica, neskôr premenovaná na Hronská Dúbrava. Železničná stanica Hronská Breznica bola postavená pri stavbe Uhorskej severnej železnice v rokoch 1870-72. Úsek Zvolen – Kremnica – Vrútky bol odovzdaný do užívania 12.8. 1872. Počas budovania Uhorskej severnej železnice sa začala budovať aj úzkokoľajná železnica z Hronskej Breznice do Banskej Štiavnice. V januári 1870 bolo požiadané o povolenie začatia prác. V apríli 1870 sa začali samotné stavebné práce na stavbe trate. Stavba bola ukončená dňa 2. 8. 1873. Po postavení úzkokoľajky sa Hronská Breznica stáva aj prekládkovou stanicou pre tovar a aj prestupovou pre cestujúcich. Význam stanice vzrástol po postavení Pohronskej železnice…
Zvolenská stanica bola postavená pri stavbe Uhorskej severnej železnice.
V roku 1870 bolo rozhodnuté, že Banská Bystrica sa napojí vo Zvolene odbočnou železnicou, na Uhorskú severnú železnicu. Stavebné práce začali v polovici januára 1872. Termín ukončenia bol určený na 13.5.1873. Pôvodne boli na trati len stanica Zvolen, stanica Sliač, zástavka Vlkanová a stanica v Banskej Bystrici. V neskoršom období pribudla 28.6.1890 vo Zvolene ešte jedna zastávka, Zvolen mesto. Vybudovanie odbočky do Banskej Bystrice a zvyšujúci sa rozvoj železničnej prepravy viedol riaditeľstvo železníc k potrebe rozšírenia kapacity koľajiska na zvolenskej stanici. Riaditeľstvo MÁV v apríli 1897 prišlo s projektom prestavby stanice vo Zvolene…
Nákladný vlak v Starej Kremničke neubrzdil a havaroval.
Titulky o havárii vlaku sa objavili v dobovej tlači 6. augusta 1927. V ten deň sa stala železničná katastrofa v Starej Kremničke, havaroval tu nákladný vlak smerujúci od Kremnice do Zvolena. Po tom ako vlak nezastavil v Bartošovej Lehôtke, výpravca posiela správu do Starej Kremničky. Tu museli na vzniknutú situáciu reagovať. Vlaková cesta bola presmerovaná na druhú koľaj, ktorá bola ukončená slepou koľajou. Vlak tu musel zastaviť, aby sa križoval s protiidúcim vlakom. Železničný personál vlaku robil všetko preto, aby sa mu podarilo zastaviť vlak. Po tom ako vchádzali na slepú koľaj si železničiari uvedomili, že sa im vlak nepodarí ubrzdiť, tak vyskákali z vlaku. Pri skoku sa ťažko zranil jeden brzdár. Zostal len vlakvedúci Pavel Morávek (iný zdroj uvádza meno Moravec), čo sa mu stalo osudným…
Články boli napísané na základe podkladov, ktoré poskytlo Občianske združenie KAMENICA Stará Kremnička. Združenie sa venuje histórii železníc na strednom Slovensku. Cieľom združenia bolo zachrániť železničnú budovu v Starej Kremničke. Tento cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť.
