V Chočských vrchoch sa ukrýva obľúbená turistická atrakcia.

Prosiecka dolina je považovaná za jednu z najkrajších dolín na Slovensku, najmä pre krasové útvary a pestrosť vegetácie. Dolinou prechádza turistický chodník zväčša v koryte potoka, alebo popri ňom. Nechýbajú ani drevené mostíky a kovové rebríky.

Vstup do Prosieckej doliny tvorí skalný priesek Vráta.

Prosiecka dolina je dlhá takmer 4 km a je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného. Vedie ňou modro značkovaný turistický a zároveň náučný chodník so 14 informačnými panelmi, ktoré turistov oboznamujú s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, tiež aj s flórou a faunou. Vstup do doliny tvorí skalný priesek Vráta, nad ktorým vyviera na povrch potok Prosiečanka. V hornej časti sa dolina rozdeľuje na dve doliny, jedna vedie k 15 m vysokému vodopádu Červené piesky. Druhá dolina pokračuje najkrajšou časťou Prosieckej doliny, kaňonovitou časťou Nižný a Vyšný Straz. Záver kaňonu tvorí úsek s rebríkmi a stúpačky s reťazami, po ich prekonaní sa ocitnete na planine Svorad. Modrý turistický chodník ďalej pokračuje do obce Veľké Borové.

Pokračovať z obce Veľké Borové je možné do Kvačianskej doliny.

Z obce Veľké Borové je možné sa vrátiť späť Prosieckou dolinou do Prosieku, alebo pokračovať k vodným mlynom Oblazy a spoznať krásy Kvačianskej doliny. Túra cez Prosiecku dolinu prechádza po trase Ústie Prosieckej doliny – Prosiecka dolina – Vidová – Vodopád Červené piesky – Svorad. Čas prechodu je približne 2 hod., prevýšenie je 395 m. Trasa cez obidve doliny po trase Prosiek – Prosiecka dolina – Vodopád Červené piesky – Svorad – Veľké Borové – Ráztocký vodopád – Vodné mlyny Oblazy – Kvačianska dolina – Prosiek. Čas prechodu je okolo 6 hod., s prevýšením 970 m.

Prvá písomná zmienka o obci Prosiek je z roku 1287.

Obec Prosiek sa nachádza v severozápadnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Chočských vrchov severozápadne od Liptovského Mikuláša. Severne od obce v oblasti Hrádku, pri ústí Prosieckej doliny sa nachádzajú stopy po osídlení od doby halštatskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1287. Patrila zemianskym rodinám Joobovcov a Kubínyiovcov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom. Obec podporovala partizánske hnutie a Slovenské národné povstanie. Pamiatkou je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, pôvodne gotická kaplnka s predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia.

Obec Veľké Borové založili pravdepodobne gorali z Oravy.

Obec Veľké Borové východne od Dolného Kubína v Podtatranskej brázde medzi Chočskými vrchmi a Skorušinskými vrchmi. Obec bola založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1646. Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom, remeslami a podomovým obchodom. V 18. storočí aj ako sklári, sklárske huty vznikli na mieste susednej obce Huty. V blízkosti obce dopadol v roku 1895 meteorit s hmotnosťou približne 6,1 kg, ktorého fragmenty sú v múzeách v Budapešti (5,5 kg), Chicagu, Londýne… Po rapídnom úbytku obyvateľstva od 70. rokov 20. storočia obec nadobudla prevažne rekreačnú funkciu.

Zdroj: Náučný chodník Prosieckou a Kvačianskou dolinou