Unikát, ktorý vznikol na strednom Slovensku. Barborská cesta ťa za 9 dní prevedie krásami regiónu.

Barborská cesta je najdlhšou náučno-poznávacou trasou na Slovensku spájajúcou mestá a lokality, ktoré boli v minulosti centrom baníctva celoeurópskeho významu, Banská Bystricu, Kremnicu a Banskú Štiavnicu, ďalšie mestá a obce v okolí. Turisti na tejto ceste spoznajú nielen banské pamiatky ale i mnohé kultúrne a prírodné zaujímavosti.

Barborská cesta nesie meno patrónky baníkov – svätej Barbory. Trasa pútnickej cesty je dlhá takmer 190 km, začína aj končí oficiálne v Banskej Bystrici. Celá trasa je rozdelená na 9 etáp, ktoré si už môže každý prispôsobiť podľa svojich schopností a predstáv. Otvorená bola 1.5.2015 v Banskej Bystrici. Pri jej príprave, trasovaní aj značení som spolupracoval aj ja spolu so synom a v podstate moja spolupráca rôznou formou trvá dodnes.

Impulz prišiel z Rakúska

Otcom myšlienky Barborskej cesty bol Kremničan Juraj Slašťan, majiteľ penziónu Stefanshof. K tejto myšlienke ho priviedol jeho dlhoročný priateľ z Rakúska Erich Kuri, ktorý často poukazoval na roztrieštenosť a slabú propagáciu stredoslovenských banských miest. V roku 2013 začal Slašťan s úvahami a svojou predstavou o projekte, ktorý by spojil tri hlavné banské mestá na strednom Slovensku.

Postupne prešiel k hľadaniu vhodných turistických trás, ako aj k hľadaniu ďalších zaujímavostí, ktoré by bolo vhodné zakomponovať do plánovanej trasy. Začali pribúdať náčrty vedenia trás v turistickej mape. Jedného dňa, po poslednom dokreslení, sa stalo to s čím ani samotný autor nerátal. Pri pohľade na mapu, zakreslené trasy budúcej Barborskej cesty vytvorili obraz, siluetu svätej Barbory.

Vzorom bol rakúsky projekt Johannesweg

Po tejto príprave projektu sa začala formovať skupina aktivistov pod vedením Slašťana, ktorí sa začali zaoberať uvedením pútnickej cesty do života. Vzorom a inšpiráciou bola podobná pútnická trasa v hornom Rakúsku – Johannesweg. Ešte pred začatím realizácie projektu Barborská cesta sa táto skupina (pozn. v tejto skupiny som bol aj ja), na čele s autorom projektu Jurajom Slašťanom, vybrala do oblasti Horného Rakúska.

Tu vznikol podobný projekt  Johannesweg, tzv. Svätojánska cesta, ktorá predstavuje 84 km trasy s 12timi zastaveniami a bola vytvorená na podnet knihy Johannesweg, ktorej autorom je známy Dr. Johann Neuhoffer. Zoznámili sme sa s celým projektom, ako vznikol, jeho realizáciou. Prešli sme si niektoré úseky trás, zastavili sme sa pri najzaujímavejších zastaveniach. Takto sme načerpali inšpiráciu a prevzali skúsenosti budovateľov tejto známej rakúskej pútnickej trasy.

Prvé práce na projekte sa začali naplno v roku 2014

Rok 2014 sa niesol v znamení rozbehnutia prác na projekte, ktorý bol na Slovensku ojedinelý. Partia nadšencov sa pustila do neprebádanej oblasti, na Slovensku takáto pútnická cesta ešte nebola vytvorená, takže výsledok v tom čase bol aj pre nás nejasný, ako sa bude dariť tomuto projektu, ako ho príjmu turisti. I keď sa vyskytlo aj mnoho prekážok, tak zanietenie autora projektu ale aj celej pracovnej skupiny ich dokázalo často prekonať. Keďže spočiatku projekt nemal takmer žiadnu výraznú dotáciu, bez významnej podpory zo strany štátu, územného celku alebo miestnych samospráv, tak rozbeh nebol jednoduchý.

Postupne sa našli rôzne cesty vďaka obetavosti jednotlivých členov pracovnej skupiny, aj rôznych oslovených organizácií. Bolo treba zabezpečiť hlavne značenie v teréne, k tomu bolo treba vybavenie ako farby, turistické tabule, vybavovať povolenia na vedenie trás a množstvo menších aj väčších potrieb, materiálu a podobne. Osobne som so synom a s autorom projektu Slašťanom vyznačil väčšinu trás medzi Starou Kremničkou, Sklenými Teplicami, Banskou Štiavnicou a Ostrou lúkou. Práca bola náročná, čakal nás zväčša neznámy terén v ktorom bolo treba nájsť ten správny smer. Ďalší členovia pracovnej skupiny podobne vyznačili ostatné úseky. Termín otvorenia tejto pútnickej trasy bol stanovený na 1.5.2015, takže práce bolo vyše hlavy.

Úspech projektu závisí aj od dobrej propagácie

V januári 2014 Barborská cesta dostáva logo a vzniká prvá propagačná brožúra so sloganom: Kráčaj za poznaním… Silueta postavy sv. Barbory sa dostáva do mapy, spolu s jej symbolmi. Ak si pozriete mapu, tak vidno ako v pravej ruke drží zlatý kalich, ktorý je na mieste Kremnice, kde sa ťažilo hlavne zlato. Strieborný meč v jej ľavej ruke končí na mieste strieborného mesta Banská Štiavnica. Medená koruna je v lokalite Španej Doliny a Starých Hôr, kde sa ťažila meď, podľa čoho má Banská Bystrica prívlastok medené mesto.

Prebehlo množstvo workshopov, prezentácií v mestách a obciach cez ktoré trasa prechádza. Projekt Barborskej cesty bol predstavený aj na niektorých výstavách cestovného ruchu, na Slovensku aj v zahraničí. Pre zahraničných návštevníkov boli pripravené brožúry v anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku. Bol k dispozícii aj bedeker s popisom trasy, do ktorého sa zbierajú pečiatky z jednotlivých významných miest počas putovania.

Ambasádorom projektu sa stal herec a zabávač Lukáš Latinák

Spustením projektu, so slávnostným otvorením, dňa 1.5.2015 sa zavŕšila takmer dvojročná práca nadšencov spojená s veľkým úsilím a entuziazmom. Iniciatíva bola od začiatku založená na viere urobiť zo stredoslovenského banského regiónu atraktívnu destináciu. Otvorenia v Banskej Bystrici, pred kostolom Nanebovzatia Panny Márie, sa zúčastnili aj dvaja ambasádori Barborskej cesty, Rakúšan a zároveň iniciátor projektu Erich Kuri a známa tvar zo Slovenska, herec a zabávač Lukáš Latinák.

Po otvorení trasy sa prítomní vydali na časť 1. etapy do atraktívnej lokality z pohľadu histórie ale aj prírody, do Španej doliny. Tu ich čakal kultúrny program a občerstvenie v podobe guláša a iných dobrôt.

Projekt preveril aj známy expert na pútnické cesty

Vzhľadom na rozsah projektu sa začiatky nezaobišli bez rôznych tzv. detských chorôb, ktoré sa postupne odstraňovali. Po troch mesiacoch od otvorenia čakala Barborskú cestu náročná skúška. Dňa 28.8.2015 prišla do Banskej Bystrice skupina 30 pútnikov z Rakúska. Viedol ich Ferdinand Kaineder, ktorý je prinajmenšom v nemecky hovoriacich krajinách považovaný za experta na dlhé pútnické cesty. Okrem iného má veľký vplyv na médiá, ktoré sa venujú tejto tematike a jeho blog je veľmi navštevovaný.

Do 6.9.2015 absolvovali celú Barborskú cestu, len s bedekrom v ruke a zároveň aj zhodnotili celý projekt. Hodnotenie bolo celkom priaznivé, s tým že to je projekt, ktorý má pred sebou veľký potenciál prilákať domácich aj zahraničných turistov, pútnikov. Cieľom projektu je týchto turistov zoznámiť s jedinečnou históriou baníctva na strednom Slovensku, s prekrásnou prírodou cez ktorú trasa Barborskej cesty prechádza.

Barborská cesta žije svoj život

Projekt Barborskej cesty je stále živý a neustále sa rozvíja. Rozširuje sa spolupráca s rôznymi subjektami, organizáciami a pod. Naďalej sa pracuje na rôznych úpravách a vylepšeniach. V závere sezóny 2020, na valnom zhromaždení OZ Terra Montanae prichádza k zmene predsedu. Funkcie sa vzdáva autor projektu Juraj Slašťan, pre svoju pracovnú zaneprázdnenosť. Na jeho miesto bol zvolený známy slovenský sprievodca po pútnických cestách v Európe Roman Neradný. Bývalý predseda sa stáva čestným predsedom. V roku 2021 sa otvoril Náučný chodník Banskou dolinou, ktorý je súčasťou prvého úseku Barborskej cesty z Banskej Bystrice do Španej doliny.

Trasa chodníka bola vytýčená úsekom, ktorý už nebol veľmi využívaný turistami a vyžadovalo to väčšie úsilie na úpravu a vyčistenie chodníka. Na prácach sa zúčastnilo väčšie množstvo brigádnikov, priaznivcov Barborskej cesty, vo viacerých etapách.

V roku 2022 prišlo k preznačeniu celej trasy Barborskej cesty, hlavne z dôvodu že pôvodné značenie nebolo štandardom značenia turistických trás na Slovensku. Nové značenie je už normalizované, má klasickú značku náučného chodníka, v strede s malou čiernou vežičkou na žltom podklade. Boli inštalované aj nové statické informačné prvky, sochy sv. Barbory.

Barborská cesta sa neustále predstavuje aj na rôznych prezentáciách, výstavách, tak isto aj v rôznych médiách, či už v televíznych alebo rozhlasových. Za zmienku stoja ešte aj rôzne akcie, ktoré sa konajú na trase Barborskej cesty, ktoré usporiadajú rôzne organizácie a spolky. Populárne akcie boli nonstop prechod celej trasy, maratónsky beh cez celú trasu, retro prechod, finišerská výzva pre nordic walkerov a mnohé ďalšie.

Barborská cesta vstupuje do 9. sezóny

V tomto roku 2023 je to už 9. sezóna, ktorou Barborská cesta láka ľudí spoznávať technické a historické pamiatky ako aj prírodné krásy stredného Slovenska. Okrem peších turistov sa na trasu môžu vydať aj cykloturisti na horských bicykloch. Barborská cesta si z roka na rok získava viac a viac svojich priaznivcov. Na trasách je možné stretnúť jednotlivcov, rodiny, rôzne kolektívy, mladých aj starých. Chýr o Barborskej ceste prekročil aj hranice Slovenska, na jej trasách je možné stretnúť aj pútnikov zo zahraničia.

Za absolvovanie BC, keď budete zbierať pečiatky do bedekru a vyplníte dotazník, dostanete odznak a certifikát. Zároveň si môžete zakúpiť pamätnú medailu. Avšak najväčšou odmenou každého turistu bude určite dobrý pocit z prejdených kilometrov, pohyb na čerstvom vzduchu, nové poznatky z historických a technických pamiatok, ale aj prekonanie samého seba na tejto dlhej trase.

Názov Barborská cesta je podľa legendy

Podľa legendy otec svoju dcéru Barboru, v snahe zabrániť jej konvertovaniu na kresťanstvo, zamkol vo veži, ktorá mala dve okná. Barbore sa napriek tomu podarilo obrátiť na kresťanskú vieru a na znak toho dala vo veži vybúrať tretie okno ako symbol Najsvätejšej Trojice. Neskôr sa jej podarilo z veže utiecť a ukryla sa v skale, ktorá sa jej otvorila. Avšak prezradil ju pastier oviec a bola vydaná súdu. V deň jej súdneho dňa ju pred popravou sťatím, jej otec prebodol nožom. Po tomto čine bol zasiahnutý bleskom. V prípade Barborskej cesty sú tri okná aj symbolom pre tri banské mestá a tri vzácne kovy, ktoré sa tam ťažili. Barbora zomrela rukou svojho otca vo veku 29 rokov. Zaujímavosťou je aj fakt, že banícka uniforma má zvyčajne 29 gombíkov.

Na trase Barborskej cesty sa nachádza 29 symbolických zastavení, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné a stojí za to sa zastaviť pri nich. Napríklad kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, Špania Dolina, geografický stred Európy v Kremnických Baniach, Kremnická mincovňa, zaujímavý je aj hrad Šášov, kúpele Sklené Teplice alebo Banská Štiavnica s Kalváriou. Tak isto sa môžete zastaviť aj v kaštieli vo Svätom Antone, na Pustom hrade, pod ktorým vás čaká mesto Zvolen. V ďalšom pokračovaní sú to kúpele Sliač, kláštor v Sampore, či artikulárny drevený kostol v Hronseku. V závere celej trasy je pred vami Kalvária v Banskej Bystrici a opäť mesto Banská Bystrica.

Trasa Barborskej cesta má deväť etáp s 29 zastaveniami

1. zastavenie na Barborskej ceste je Kaplnka sv. Barbory v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. V Kaplnke je oltár so sv. Barborou, ktorý bol vytvorený v dielni majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je Panna Mária s Ježiškom, vpravo je sv. Barbora a vľavo sv. Hieroným.

2. zastavenie je v Medenom Hámri, kde sa nachádzajú hneď dve pozoruhodné zaujímavosti. Je tu II. zastavenie najdlhšej krížovej cesty. Pri výstavbe komunikácie v r. 1983 bolo toto zastavenie zbúrané. Až o 31 rokov sa obnovilo do pôvodného stavu a v júni 2014 bolo jeho slávnostné vysvätenie. Nachádza sa tu pamätný kameň rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety Bavorskej – Sissi.

3. zastavenie je Špania Dolina, bývalá banícka osada, dnes zaujímavá a atraktívna dedinka. Nachádza sa medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, 11 km od Banskej Bystrice.

4. zastavenie sú Staré Hory, malebná obec, ktorá sa nachádza v Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry.

5. zastavenie sú Piesky. Pôvodný názov osady Piesky bol Sandberg, Pieskový vrch. Časom si domáci obyvatelia názov poslovenčili a nazvali osadu Zamperk.

6. zastavenie je Koliba u sv. Krištofa, tradičná drevená zrubová stavba, citlivo zakomponovaná do okolitého prostredia. Leží na okraji veľkého záchytného parkoviska, pri medzinárodnej ceste č. E77 smerujúcej na Liptov a do Poľska.

7. zastavenie je Harmanec, za samostatnú obec bol vyhlásený v r. 1957. Dovtedy bol administratívne pričlenený pod správu Dolného Harmanca. Harmanec sa nachádza na styku Kremnických vrchov a Veľkej Fatry v nadmorskej výške 486 metrov.

8. zastavenie sú Kordíky, obec sa rozprestiera v nadmorskej výške 800 m, na okraji Kremnických vrchov. Pôvodná osada vznikla na podnet Banskej komory v 16. storočí. Obyvatelia sa živili uhliarstvom, výrobou dreveného riadu, pastierstvom a chovom dobytka.

9. zastavenie je Gergelyho tunel, je jednou z ďalších zaujímavostí Barborskej cesty. Patrí k pozoruhodným ľudským dielam. Je v nadmorskej výške 1150 m, jeho dĺžka je okolo 30 m a šírka asi 2 m.

10. zastavenie je rázovitá obec Krahule – Plaufusz, Blaufuss. Je to pôvodne nemecká osada drevorubačov, uhliarov a baníkov zo 14. storočia.

11. zastavenie je v katastri obce Kremnické Bane, na mieste kde sa nachádza symbolický geografický stred Európy, ktorý je v blízkosti gotického kostola sv. Jána Krstiteľa.

12. zastavenie je prepadlisko Šturec, má dĺžku 700 m, šírku 250 m a max. hĺbku 170 m. Vzniklo závalom banských diel pri zemetrasení v r. 1443 s epicentrom pri Žiline.

13. zastavenie je v Kremnici, kde sídli štátna Mincovňa Kremnica, ktorá je najstarším dodnes fungujúcim podnikom svojho druhu na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, okolo bohatých nálezísk zlata, na kráľovské mesto.

14. zastavenie je Šášovský hrad. Na ľavom brehu rieky Hron sa na skalnom brale vypína zrúcanina stredovekého hradu Šášov. Pravdepodobne ho postavili bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana Vanču, Vincent a Peter v r. 1242-1252.

15. zastavenie sú Sklené Teplice, ktoré sa ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher.

16. zastavenie je Repište. Obec leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov. Okolitý reliéf má hornatý ráz, je čiastočne odlesnený, inde sú bukové a jedľové lesy. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje v r. 1388, kedy patrila panstvu Šášov.

17. zastavenie je Banská Štiavnica  (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya), historické mesto s výrazne multikultúrnou minulosťou. Je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Jadrom Banskej Štiavnice je Námestie sv. Trojice, tvorí ho komplex domov bohatých mešťanov (15. -16. stor.).

18. zastavenie je Banskoštiavnická kalvária, ktorá je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok na Slovensku a v celej strednej Európe je len málo pôsobivejších kalvárií. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744-1751 a jeho iniciátorom bol jezuita František Perger.

19. zastavenie je Svätý Anton, názov obce pochádza od svätého pustovníka Antona, ktorého postavu má obec aj vo svojom erbe. Uvádzajú sa aj ďalšie názvy obce: Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. storočia.

20. zastavenie je Banský Studenec, prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1266. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom Gultbach, avšak obec nikdy nebola povýšená na mesto.

21. zastavenie je Bacúrov. Obyvatelia sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch ako drevorubači a furmani. Najrozšírenejším remeslom v Bacúrove bolo košikárstvo. Vyrábali tu úzke a vysoké koše, tzv. bančiare, ktoré používali baníci na vynášanie rudy z baní.

22. zastavenie je Ostrá Lúka. Podľa cirkevných záznamov Ostroluka ako malá dedinka existovala už v roku 1280. V archívnych materiáloch prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332, kedy sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stroluca.

23. zastavenie je zrúcanina Pustého hradu, niekdajšie sídlo zvolenského kráľovského komitátu, je významnou národnou kultúrnou pamiatkou na území Zvolena.

24. zastavenie je Zvolen. Mesto je jedným z najstarších miest na Slovensku. V maďarčine bolo nazývané Zólyom, v nemčine Altsohl. Leží na sútoku riek Hron a Slatina. Pre výhodnú geografickú polohu i priaznivé prírodné podmienky bolo osídlené už v praveku.

25. zastavenie je Sliač, nachádza sa na západ od Zvolena. Mesto vzniklo spojením osád Hájniky a Rybáre, ktoré dostali pomenovanie podľa hájnikov a rybárov Zvolenského zámku. História mesta je od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi.

26. zastavenie je Sampor, ktorý je novým domovom mníšskeho spoločenstva, snažiaceho sa obnoviť mníšsky spôsob života na Slovensku. Kláštor je nezávislým priorátom a plnohodnotným členom Benediktínskej kongregácie Zvestovania od roku 2012.

27. zastavenie je Hronsek, leží na ľavom brehu Hrona vo Zvolenskej kotline. Rozloha obce je malá, avšak na jej území sú mnohé vzácne historické pamiatky. Tieto tvoria  4 umelecko-historické pamiatky, 1 pamätný dom a  6 starých líp, zapísaných v zozname chránených prírodných útvarov, no predovšetkým drevený artikulárny evanjelický kostol z r. 1726, ktorý je zapísaný v UNESCO.

28. zastavenie je Hvezdáreň Vartovka. Súčasťou protitureckej obrany boli aj strážne veže – vartovky. Postavili ich na starostlivo vybraných miestach. V roku 1587 vznikla strážna veža nad Banskou Bystricou, Vartovka.

29. zastavenie je posledným zastavením na Barborskej ceste, je ním banskobystrická Kalvária. Vznik jej prvých stavieb sa datuje do druhej polovice 17. storočia, kedy do Banskej Bystrice prišli pátri z rehole Spoločnosti Ježišovej.

Autor článku je od roku 2014 spolupracovník projektu Barborska cesta.