Umelecké skvosty na železničných staniciach.
Mnohé železničné stanice sú všedné, bez nejakých zaujímavostí. Nájdu sa však aj umelecké skvosty na staniciach. História niektorých staníc siaha aj do konca 19. a začiatku 20 storočia, keď sa začali budovať na Slovensku železničné trate. Sú však aj také, čo prešli rekonštrukciami alebo stoja na základoch pôvodných staníc.
História železničnej stanice v Žiline sa začala v roku 1870.
Pôvodná železničná stanica v Žiline bola vybudovaná v roku 1870, prvý vlak prišiel na stanicu 20. decembra 1870. Budova stanice bola jednoposchodová, ku ktorej postupne, ako sa rozširovala železničná doprava pristavali bočné prízemné krídla. Na mieste pôvodnej výpravnej budovy v rokoch 1939 až 1942 postavili novú administratívnu a výpravnú budovu. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik (1902 – 1960) a jeho švagor Ferdinand Čapka (1905 – 1987). Počas druhej svetovej vojny stanica zažila ťažké časy. Prvýkrát bola bombardovaná 13. októbra 1944. V čase, keď sa približoval front, tak 13. apríla 1945 nemeckí vojaci zničili väčšinu koľají rozlomením drevených podvalov pluhom. Následne chceli zničiť stanicu odpálením 22 bômb, čo sa im našťastie nepodarilo.
Od roku 1956 okná stanice tvoria jedinečné okenné vitráže.
Ak prechádzate vestibulom stanice a pohľadom pozriete do jeho hornej časti, môžete si všimnúť jedinečné veľké okenné vitráže. Päť okien stanice tvoria vitráže, ktoré znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí, z vtedajšieho Žilinského kraja. Názvy vitráži sú Liptov, Orava, Čičmany, Kysuce a Kraj Žilina. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je zaslúžilý umelec akademický maliar Róbert Dúbravec (1924 – 1976). Autorom vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ (1919 – 2008), ktorý v Žiline tvoril od roku 1945. Vitráž Kraj Žilina, z roku 1956 umiestenú v strede, vytvorili obaja umelci spoločne.
Vo vestibule stanice sú aj umelecké kovové plastiky a pamätné tabule.
Vo vestibule sa nachádzajú aj štyri kovové plastiky od významných slovenských autorov. Jeden je od Vladimíra Kompánka (1927 – 2011) na stene od staničnej reštaurácie, druhý v poradí uprostred vestibulu od pokladní je od sochára Rudolfa Uhera (1913 – 1987), tretí a štvrtý v druhej časti vestibulu sú od Andreja Rudavského (1933 – 2016). Plastiky tam boli nainštalované v šesťdesiatich rokoch minulého storočia. Sú to veľmi cenné umelecké diela. Vo vestibule železničnej stanice je umiestená aj pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. Na budove sa nachádza tiež pamätná tabuľa, ktorá pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Železničnú stanicu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2022.
Železničná stanica v Banskej Bystrici.
V Banskej Bystrici na budove železničnej stanice sú tiež vitráže.
Pôvodná železničná stanica postavená v roku 1873 bola v iných miestach ako je terajšia. Súťaž na novú železničnú stanicu v Banskej Bystrici sa uskutočnila v roku 1941. Vyhral ju architekt Ján Štefanec so symetrickou kompozíciou. Po stranách odbavovacej haly boli situované dve dvojposchodové krídla. Centrálnym akcentom celej architektonickej kompozície je odbavovacia hala vysoká 12 metrov. Pri príprave projektovej dokumentácie v rokoch 1941 až 1945 sa terminál odbavovacej haly znížil na konečných 10 metrov. Postavená a odovzdaná do užívania bola v roku 1951. V interiéri odbavovacej haly železničnej stanice Banská Bystrica je kvôli jej presvetleniu 8 vysokých okien. Pôvodne boli zasklené len reliéfnym sklom, aby sa do odbavovacej haly dostalo rozptýlené svetlo.
Od roku 1959 zdobí stanicu osem okenných vitráži.
V roku 1959 pribudli v oknách, ktoré presvetľujú vestibul, umelecké vitráže s motívmi stredoslovenských miest Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Zvolen. Tieto štyri vitráže zobrazujú historické dominanty stredného Slovenska. Na ďalších štyroch vitrážach sú figurálne motívy Slávme slávnych 1944 – 45. Tieto motívy sú oslavou SNP a konca 2. sv. vojny. Umelecko-historicky a výtvarne hodnotné sú aj dve sochy umiestnené pred budovou stanice. Sochy robotníka a drevorubača sú dielom akademického sochára Fraňa Gibalu. Železničná stanica bola v roku 2018 zapísaná do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.