Uhorská severná železnica sa stavala podľa noriem a šablón MÁV.
Na úseku Zvolen – Vrútky začali od augusta 1869 projektové práce, samotná stavba náročnej horskej trate sa začala v máji 1870. Projekt trate sa pre šetrenie nákladov čo najviac vyhýbal budovaniu viaduktov a mostov, ktoré nahradili množstvom tunelov, zárezov a násypov.
Výpravné budovy boli rozdelené do piatich tried.
Budovy na trati Uhorskej severnej železnice, známej aj ako Slovenský Semmering, boli stavané podľa typových projektov MÁV z roku 1870. Výpravné budovy boli rozdelené do tried I.-V., podľa veľkosti. Triedy I.- III. boli poschodové budovy, triedy IV. a V. boli prízemné budovy. Budovy boli jednoduché, obdĺžnikového tvaru so sedlovou strechou. Mali rovnomerne rozmiestnené rady okien, perón bol krytý s drevenou verandou. Fasády boli omietnuté, neomietnuté boli zaklenuté preklady z tehál nad oknami a dverami, zároveň slúžili ako výtvarný a farebný prvok fasád. Budovy boli riešené tak, že bol zvlášť vstup do priestorov pre cestujúcich a pre zamestnancov železnice. V časti pre cestujúcich boli pokladne a čakáreň I. a II. triedy. V služobnej časti bola dopravná kancelária, telegraf, kancelária prednostu a služobný byt. Väčšie stanice mali aj poštový úrad a samostatne postavenú budovu reštaurácie.
Typizované bolo aj zariadenie budov.
Budovy sa stavali z kameňa alebo pálených tehál. Vedľa prijímacej budovy bol zriadený parčík. Priestranstvo okolo staníc bolo oplotené, k vstupu slúžili vráta pre povozy a dvierka pre cestujúcich. Vnútorné priestory tak isto zariadené podľa noriem MÁV, tieto riešili napríklad staničný zvonec, zariadenie čakárne železnou pecou a lavicami, alebo stôl pre úradníkov a mnoho iných položiek nachádzajúcich sa v priestoroch staničných budov. Ku staniciam často prislúchali budovy skladov, ktoré boli tiež typizované. Na murovaných základoch do výšky 1,3 m bola postavená drevená kostra obitá doskami z dubového dreva na stykoch prekrytá drevenými lištami. Sedlová strecha prečnievala koľaj a cestu pri skladovej rampe o 2,2 m. Počet vstupných vrát sa riadil dĺžkou skladu. Vedľa skladu bola nekrytá nakladacia rampa.
Pôvodne bolo postavených osem staníc.
Medzi stanicami Zvolen – Vrútky bolo pôvodne postavených 8 staníc. Tieto stanice mali dĺžku koľajníc po 450 m a 3-7 výhybiek. Stanica Vrútky mala dĺžku koľají 1 535 m a 40 výhybiek. V siedmich staniciach boli postavené sklady a nakladacie rampy. V stanici Lehôtka (Bartošova Lehôtka) nebol vybudovaný sklad a nakladacia rampa z dôvodu jej polohy vysoko nad údolím. V štyroch staniciach boli zriadené vodárne na dopĺňanie vody do parných rušňov (Lehôtka, Kremnica, Berg, Štubňa kúpele). Z dôvodu vysokej polohy mala stanica Lehôtka okrem nevybudovaných skladov, problém s vodou. Voda na stanicu bola privedená potrubím zo studne v údolí. Vzhľadom na výškový rozdiel sa voda musela čerpať, do rezervoáru na stanici, pomocou parného stroja. Na Bergu (Kremnické Bane) sa voda získavala do staničnej studne z vodného kanálu, slúžiaceho na banské účely.
Strážnych domčekov bolo 88.
Popri trati bolo pomerne veľa strážnych domčekov, celkovo 88, priemerne vzdialených od seba 1140 m. Tieto domčeky mali jednotné rozmery 7×5,7 m a strechu presahujúcu jednu stranu. Pozostávali z menšej prednej miestnosti a dvoch izieb. Každý domček mal ešte hospodársku budovu a záhradu.
Dnes mnohé objekty, hlavne strážne domčeky už takmer zanikli, podobne už aj niektoré stanice, alebo neslúžia už svojmu pôvodnému účelu.
Krásne stanice a úžasné bývanie v nich .Škoda že sa nechávajú schátrať. Pozrite sa len na takú Pohronskú Polhoru.
Chceli sme zachrániť staničnú budovu v Starej Kremničke, bol to beh na veľmi dlhé trate, takmer 6 rokov sme čakali na nejaké vyjadrenie ŽSR k našej žiadosti o odkúpenie…