Turistika na východnom Slovensku. Miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

Turistika na východnom Slovensku prináša zážitky z prírodných krás a turistických atrakcií, ktoré tu môže každý turista objaviť. Mnohé miesta nie sú turisticky exponované, čo prináša jedinečný relax v prírode.

Zelená skala podľa legendy ukrýva poklad.

Zelená skala (993 m) je výrazný skalný útvar v severnej časti pohoria Branisko. Sprístupnená je od roku 2006, kedy ju miestni aktivisti z Vyšného Slavkova vyčistili od bujnej hustej vegetácie. Vyhliadkové skalné bralo sa nachádza neďaleko obce Vyšný Slavkov, je to jedna z najkrajších a najnavštevovanejších turistických atrakcií. Najlepší prístup je z Vyšného Slavkova (582 m) po žltej značke. Trasa je dlhá 2,7 km, prevýšenie 411 m. Čas výstupu na Zelenú skalu je približne 1:30 hod., po nenáročnom turistickom chodníku. Názov skaly vznikol pravdepodobne od farby machu, ktorý ju obrastá zo severnej strany…

Sivec je jeden z najlepších vyhliadkových vrchov.

Vrch Sivec (781 m) nepatrí medzi velikánov, medzi turistami je však považovaný za jeden z najlepších vyhliadkových vrchov. Vrch tvorí vápencový hrebeň, ktorý sa vypína nad vodnou nádržou Ružín. Strmé severné skalné steny prudko klesajú k priehradnej hrádzi. Sivec je obľúbeným výletným miestom v krásnej prírode, s nádhernými výhľadmi. Jedinečný je pohľad na celú priehradu, z pohorí sú to Volovské vrchy, Branisko, Čergov, Slanské vrchy. V priaznivom počasí sú v diaľke vidno aj Vysoké Tatry. Vrch Sivec má aj svoje miestne pomenovania a to Šivá skala alebo aj Šivec…

Vrchol sa skladá z dvoch samostatných brál, Veľký a Malý Sninský kameň.

Sninský kameň tvorí skalný útvar, ktorý sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre, nad jazerom Morské oko. Vrchol sa skladá z dvoch samostatných brál, Veľký a Malý Sninský kameň. Na vrcholné plošiny oboch brál je prístup po kovových schodoch. Pohyb po ich vrchole nie je veľmi vhodný pre ľudí, ktorí majú strach z výšok. Plošiny po ktorých je možný pohyb majú šírku 6 až 15 m, kolmé skalné steny týchto brál majú výšku do 20 m. Na Veľkom Sninskom kameni je umiestnený jednoduchý kovový kríž. Na Malom Sninskom kameni je umiestnená vrcholová kniha. Za priaznivého počasia je zo skalných plošín jedinečný výhľad…

Morské oko je prírodnou raritou slovenskej prírody.

Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu. V súčasnosti je to národná prírodná rezervácia Morské oko v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Rybolov, kúpanie a člnkovanie v jazere sú zakázané. Názvom morské oko sa v odborných kruhoch označujú len jazerá ľadovcového pôvodu a jazero vo Vihorlatských vrchoch také nie je. Z toho dôvodu bola snaha Morské oko niekoľkokrát premenovať, v roku 1876 na Beskydské jazero, názvy Sninské jazero či Remetské jazero sa objavili v roku 1907. Nakoniec bol v roku 1933 prijatý oficiálny názov Veľké Vihorlatské jazero, ktorý platí dodnes aj keď zaužívané zostalo pomenovanie Morské oko…

Herliansky gejzír vznikol vďaka rozvoju miestnych kúpeľov.

Herliansky gejzír od roku 1872 do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v Nemecku, na Ukrajine a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande. Gejzír bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku, a od roku 2002 je na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Erupčné intervaly boli v rokoch po navŕtaní 8-9 hodinové, v neskoršej dobe sa intervaly predlžili na 18-20 hodín a mali výdatnosť 21-36 litrov vody za sekundu. Do roku 2016 sa interval medzi erupciami zvýšil na 34-36 hod., a voda striekala už len do výšky 7-15 metrov. V roku 2016 bol gejzír zrekonštruovaný. Výška erupcie gejzíru sa po oprave zvýšila približne na 22 metrov, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 litrov vody za sekundu…