Liptovské travertíny
|

Travertíny na Liptove patria k najzaujímavejším útvarom tohto druhu v Európe.

Travertíny na Liptove boli v roku 1984 vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku. Svojou rozmanitosťou patria k najzaujímavejším útvarom tohto druhu v Európe. Bešeňovské travertíny sú prírodný výtvor, ktorý sa nachádza pri obci Bešeňová.

Bešeňovské travertíny
Bešeňovské travertíny. Fotoarchív: František Kovár

Minerálna voda je pitná, má železitú príchuť.

Bešeňovské travertíny sú typom vápenca, ktorý vznikol vyzrážaním minerálnych, či termálnych prameňov bohatých na uhličitan vápenatý. Tieto pramene sú bohaté nielen na vápnik, ale aj horčík, železo a síru. Pri výveroch týchto prameňov sa vytvorili unikátne travertínové kopy, bochníky, kaskády a iné zaujímavé útvary sfarbené nevšednými farbami. Prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny sa rozprestiera na rozlohe 3,18 ha. Po kaskádach tohto prírodného výtvoru neustále steká minerálna voda, ktorá im dodáva krásny lesk. Minerálna voda je pitná, má typickú železitú príchuť.

Pestré farby travertínu
Pestré farby travertínu. Fotoarchív: František Kovár

Travertíny na Liptove sú pestro sfarbené.

Mimoriadne pestro sfarbené sú živé Červené terasy. Železo z minerálnych prameňov má priamy vplyv na farebné tónovanie travertínu od takmer bielej cez žltú, pomarančovú až po rumelkovo červenú, prípadne hnedú. Najsýtejšie tóny červenej sú v blízkosti výveru minerálneho prameňa, vo väčšej vzdialenosti od neho blednú. V zime je obsah železa vyšší a povrchové vrstvy travertínu sú červenšie, v suchom lete je kaskáda najsvetlejšia. V 70. rokoch 20. storočia život Bielych terás ukončil hydrogeologický vrt. Na základe tohto zásahu zanikli minerálne pramene a ustala tvorba bieleho travertínu. Pri travertínoch vás uchváti monumentálne travertínové bralo, ktoré sa nachádza hneď oproti. Je to miesto, kde už prameň vyschol. Na vrchole brala je vztýčený malý dvojkríž.

Travertínové bralo
Travertínové bralo. Fotoarchív: František Kovár

Travertín použili na stavbách v rôznych štátoch Európy.

V minulosti sa tu ťažil žltohnedý travertinizovaný pramenit, tzv. zlatý bešeňovský travertín. Jeho vyleštené zlatožlté dosky zdobia budovu Univerzity Komenského v Bratislave. Využitie našiel aj na stavbách v iných štátoch Európy, ako Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko a Nemecko.

Kríž na vrchole brala
Kríž na vrchole brala. Fotoarchív: František Kovár

Bešeňovké travertíny môžete spojiť s návštevou obce Lúčky.

Raritou obce je vodopád, ktorý sa nachádza uprostred dediny a padá z travertínovej terasy, z výšky 13 metrov, do malého jazierka. Vodopád je národnou prírodnou pamiatkou, ktorá patrí do územia TANAPu a zaraďuje sa k piatim slovenským vodopádom, ktoré majú tento status národnej pamiatky.

Lúčanský vodopád
Lúčanský vodopád. Foto: František Kovár

Zdroj: Wikipédia

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *