Stredoslovenské železnice na starých fotografiách. (8. časť)

Problémom štiavnickej železnice po vojne bolo, že bola rozostavaná len na časti úsekov, pritom niektoré úseky neboli vôbec začaté. Na základe tohto stavu v roku 1946 jej dokonca hrozilo aj zastavenie výstavby. Iniciatívu pri dostavbe trate prebral Zväz slovenskej mládeže. Vzniká projekt dostavby s názvom Trať mládeže.

V roku 1940 bolo rozhodnuté o výstavbe novej trate do Banskej Štiavnice.

Železničná správa vypracovala generálny projekt jej prestavby. V decembri 1942 ministerstvo dopravy a verejných prác predložilo do predsedníctva vlády Slovenskej republiky materiál Zlepšenie dopravy na trati Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ktorý obsahoval dva varianty. V máji 1943 vláda schválila prvý variant výstavby novej železnice s nákladmi 190 mil. korún a v októbri sa začalo so samotnou výstavbou novej železničnej trate. Nešlo o rekonštrukciu (prestavbu) úzkokoľajky, ale o výstavbu úplne novej železničnej trate. Výstavba novej trate sa začala slávnostným výkopom 6. októbra 1943. Tento bol na lúke, nad šachtou František v Banskej Štiavnici, medzi ústím budúceho tunela a novou železničnou stanicou. Slávnostné začatie prác bolo za účasti predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Vojtecha Tuku, ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana. Prítomný bol aj bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý v tom čase žil v exile, vo Svätom Antone.

Práce na stavbe trate zastavilo SNP a následné vojnové udalosti.

Práce na stavbe železnice pokračovali len do augusta 1944, kedy boli prerušené najprv SNP, následne nemeckou okupáciou a nakoniec prechodom frontu. Po vojne sa najprv obnovovali poškodené úseky dôležitejších koridorov, ktoré nemecká armáda pri ústupe často ničila. Menej významné trate a rozostavané trate zostali na okraji záujmu štátu, zväčša pre nedostatok financií a materiálu, ktorých po vojne nebolo nazvyš. Problémom štiavnickej železnice bolo, že bola rozostavaná len na časti úsekov, pritom niektoré úseky neboli vôbec začaté. Na základe tohto stavu v roku 1946 jej dokonca hrozilo aj zastavenie výstavby. Iniciatívu pri dostavbe trate prebral Zväz slovenskej mládeže. Ten na svojej konferencii 27.10. 1947 prijíma záväzok, že slovenská mládež vybuduje doteraz nezačatú výstavbu trate od stanice Hronská Dúbrava do km 10,770 a súčasne pomôže dokončiť už rozostavané úseky v takom čase, aby doprava na novej trati bola otvorená do 28. októbra 1949. Projekt dostavby trate dostáva názov Trať mládeže.

Po februári 1948 sa zo stavby postupne stáva propagandistická stavba.

Počas prípravy projektu dostavby trate prichádzajú februárové udalosti 1948. Obnovené práce na projekte výstavby trate do Banskej Štiavnice boli za účasti najvyššieho vtedajšieho predstaviteľa Slovenska, predsedu Zboru povereníkov Gustáva Husáka, ktorý otváral slávnostným výkopom mládežnícku časť výstavby 1. apríla 1948. Samotné práce na trati sa oficiálne začali 5. apríla 1948. Na budúcu stavbu trate prišli prví brigádnici už 8. marca 1948. Ich úlohou bolo pripraviť zázemie pre stavbu, hlavne ubytovacie zariadenia a rôzne obslužné objekty. Trať mládeže sa postupne stala jednou z prvých veľkých propagandistických stavieb mládeže na Slovensku a aj preto mala mimoriadny význam.

Trať sa stavala v náročnom horskom teréne.

Trať mládeže mala všetky znaky horskej železnice. Bola stavaná v zložitých terénnych podmienkach. Na jej výstavbu bolo potrebné vybudovanie 49 železničných a 32 cestných objektov. Celková dĺžka trate merala 20,3 km a prekonávala výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku bolo potrebné vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej, Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci. Počas stavby sa vykopalo 660 000 m³ zeminy, vyrúbalo 37 000 ks stromov, použilo sa 43 990 m³ betónu a muriva. Položili 2 600 koľajníc a 38 000 podvalov, 35 000 m³ štrku na násypy. Na stavbe sa vystriedalo 47 162 brigádnikov. Z toho bolo 17 756 učňov, 12 211 stredoškolákov, 2 960 robotníkov, 1 284 roľníkov, 5 395 vysokoškolákov a 5 955 mladých ľudí iného povolania. Zo zahraničia sa na výstavbe zúčastnilo 1 601 mladých ľudí, prevažne Bulhari, Poliaci, Francúzi, Albánci, Rakúšania, Nóri. Priemerný vek brigádnikov bol 19,5 roka.

Ako sa blížili záverečné práce, zvyšuje sa politický záujem o stavbu.

Práca na stavbe nebola ľahká, všetko to zväčša bola manuálna práca, krompáč, lopata, fúrik alebo huntík. Brigádnici sa zväčša striedali v mesačných turnusoch, čo však nebolo pravidlom, niektorí boli dlhšie iní aj kratšie. Väčšina brigádnikov boli učni a stredoškoláci, vek brigádnikov bol často už od 15-16 rokov. Spočiatku na stavbu prichádzali mladí ľudia z nadšenia pomôcť s budovaním zničenej infraštruktúry spôsobenej vojnou. Neskôr, hlavne v roku 1949 už stavba prechádzala pod vplyv a ideológiu KSČ aj s účasťou ŠTB. Zo stavby sa stáva propagandistická stavba novotvoriacej sa socialistickej ideológie. Okrem bežného využívania voľného času brigádnikov na stavbe, prichádzajú aj rôzne povinné politické školenia a rôzne ideologické programy. Zaujímavosťou je aj napríklad návšteva vtedy už prezidenta K. Gottwalda, ktorý v prejave oslovuje brigádnikov bratia a sestry, súdružky a súdruhovia, no už niekoľko týždňov potom zostalo oslovenie len súdružky a súdruhovia.

Nečakaná udalosť na stavbe ohrozila termín ukončenia.

Tempo prác a termín otvorenia ohrozila nečakaná udalosť. Po výdatných dažďoch prišlo k zosunu pôdy v záreze, v kilometri 16,1. Premáčaná pôda sa zosunula po ílovitom podloží a celý novovybudovaný zárez zasypala, uvoľnilo sa približne 60 000 m³ zeminy. K odstráneniu tohto závalu by už manuálna práca nestačila. Na stavbu musela byť nasadená dostupná technika, bagre, buldozéry a pod.. Zvyšuje sa aj počet brigádnikov na stavbe, boli povolané ďalšie brigádnické posily. Zával sa podarilo odstrániť a už 22.10. 1949 bola stavba trate ukončená. Dňa 24.10. 1949 Hlavný štáb vydal rozkaz č. 66, v ktorom oznámil dokončenie stavby Trate mládeže. Na rad už prišlo odborné a technické schvaľovanie trate, zaťažkávacie skúšky. Trať bola slávnostne otvorená 30.10. 1949.