Stredoslovenské železnice na starých fotografiách. (4. časť)
Železnica z Horehronia na Turiec, Banská Bystrica – Horná Štubňa sa začala stavať v Československu, otvorená bola počas Slovenského štátu. Po vypuknutí SNP tu prebiehali ťažké boje povstaleckej armády proti Nemcom, s použitím pancierového vlaku IPV II – Hurban. V roku 1969 trať dostala pomenovanie Trať SNP.
Chýbalo prepojenie Banskej Bystrice priamo s Turcom.
V 30 rokoch 20. st. sa začala čoraz viac objavovať požiadavka priameho spojenia Banskej Bystrice smerom na Turiec. V medzivojnovom období sa začala budovať tzv. Stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami. Chýbal dostavať úsek Horná Štubňa – Banská Bystrica. Potreba dostavania tohto úseku sa dostáva do popredia nielen vzhľadom na hospodársky význam trate, ale aj zo strategických dôvodov. Hlavné stavebné práce začali začiatkom júla 1937. V rámci prípravných prác bola výstavba vrcholového tunela a ďalších troch tunelov zadaná zvlášť a to v septembri, novembri (č.3) a decembri 1936 (č.8 a č.9). Slávnostný vrt na vrcholovom tuneli uskutočnil 28.9. 1936 sám prezident republiky Edvard Beneš za prítomnosti ďalších vládnych činiteľov a hostí. Pri celkovej dĺžke 41 km si stavba trate vyžadovala postaviť 14 tunelov s celkovou dĺžkou 11 087 m. Hlavné stavebné práce začali po odovzdaní stavenísk začiatkom júla 1937.
Zo 14 tunelov na projekte bolo nakoniec 22 tunelov.
Počas štyroch rokov bolo na trati vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14 tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a malého písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu. Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica. Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky, ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom na Slovensku. Jeho prerazenie trvalo 23 mesiacov. Termín dokončenia železnice sa nepodarilo dodržať. Príčinou boli štátoprávne zmeny, nepriaznivé poveternostné pomery. Nepredvídanou bola aj geologická prekážka. Stavba železničného zárezu v strmom horskom svahu nad obcou Ulmanka (od 1948 Uľanka) zapríčinila nestabilitu svahu. Nebezpečné miesto bolo potrebné podísť tunelom. Až po jeho dokončení sa mohla dokončiť celá železnica.
Pred Vianocami 1940 bola trať odovzdaná do užívania.
Železnica z Horehronia na Turiec bola dokončená 18.12. 1940. Jej slávnostné odovzdanie do prevádzky prebehlo 19.12. 1940 za účasti prezidenta republiky Jozefa Tisa, ministra dopravy Júliusa Stana, prednostu ÚSS SŽ Ing. Rudolfa Pavlíka, bývalého bulharského cára Ferdinanda, nemeckého ministra dopravy von Dorpmüllera a ďalších činiteľov. Pri stavbe železničnej trate sa stalo viac ako 2 200 úrazov. Z toho bolo 492 ťažkých a 35 smrteľných. Na pamiatku týmto 35 obetiam postavili v Dolnom Harmanci pamätník. Významnú úlohu trať zohrala počas SNP, operoval na nej improvizovaný pancierový vlak IPV II – Hurban (v roku 1969 železničná trať dostala názov Trať SNP). V roku 1945 Nemci pri ústupe trať značne poškodili. Zničených bolo 17 % železničného zvršku. Poškodené boli aj zariadenia staníc, zabezpečovacie a dorozumievacie zariadenia, skladištia tovaru, väčšina viaduktov a mostov. Rýchly postup sovietskych vojsk zabránil Nemcom vyhodiť do vzduchu tunely. V menšej miere bola poškodená len vetracia šachta vrcholového tunela. Prevádzka bola na trati obnovená 17.3. 1946.
Železničná trať je dnes bez osobnej dopravy.
Na trati bolo pôvodne 12 zastávok. V priebehu rokov prevádzky trate boli niektoré postupne zrušené. Dnes je už osobná doprava úplne zrušená. Prechádzajúce rýchliky na celom úseku Banská Bystrica – Horná Štubňa nezastavujú. Počas letnej turistickej sezóny je po trati možné sporadicky vidieť nostalgické jazdy historických vlakov.
