Stredoslovenské železnice na starých fotografiách. (10. časť)
Uhorská severná železnica bola železničná trať, vedúca z Budapešti cez Salgótarján, Lučenec a Zvolen do Vrútok, kde bola prepojená s Košicko-bohumínskou železnicou.
Spojenie Budapešti so Sliezkom sa stavalo kvôli uhliu.
Pri budovaní siete železníc vznikla požiadavka prepojenia Budapešti s Košicko-bohumínskou železnicou. Hlavný dôvod bolo spojenie Budapešti so Sliezskom. V tom čase sa začalo v priemysle presadzovať vo veľkej miere používanie uhlia. Práve ložiska uhlia v Sliezsku rozhodli o stavbe železničnej trate, ktorá by umožňovala jeho efektívnu prepravu. Veľkou prekážkou tomuto spojeniu boli slovenské hory. Pôvodná trasa projektu, ktorú vypracoval Ing. Kramer, mala ísť zo Šalgótarjanu cez Lučenec do Zvolena. Zo Zvolena mala ďalej pokračovať cez Banskú Bystricu, na Šturec a do Ružomberka. Veľkou záťažou tejto trasy z Banskej Bystrice do Ružomberka bolo vybudovanie 6 km dlhého tunelu.
Úsek Salgótarján – Zvolen otvorili 18. 6. 1871
V roku 1867 bola dokončená železnica z Pešti do Salgótarjánu. O rok neskôr, v roku 1868 sa pristúpilo k pokračovaniu na Lučenec a Zvolen. Pôvodné úvahy o prepojení s KBŽ v Ružomberku i trasa cez Banskú Bystricu a Harmanec boli zamietnuté pre náročnosť výstavby, a tak sa trasovanie budovalo zo Zvolena cez Kremnicu a Martin. Práce boli dokončené v auguste 1872 a prvý vlak bol z Pešti vypravený 11. augusta 1872 o 23. hodine, s príchodom do Vrútok na druhý deň, krátko po 15. hodine. Vo Zvolene i Vrútkach boli vybudované dielne a rozsiahle zázemie údržby trate.
