Starobylú banícku obec vďaka medi poznala celá Európa.

Špania Dolina pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, bola v minulosti preslávená po celej Európe. Podľa archeológov sa ruda dobývala už v eneolite. Vrcholné obdobie ťažby predstavovalo fungovanie Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

Náleziská rudy obsahovali meď a striebro.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami – Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov, sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste Banská Bystrica. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v prameňoch figuruje pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy. Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené pravdepodobne v roku 1006. Tento údaj nie je zatiaľ historicky overiteľný. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite.

Ťažbu a spracovanie rudy najviac ovplyvnil Ján Turzo.

Medzi najznámejších ťažiarov patrili rody ako napr. Karoli , Jung, Ernst, Königsberger, Mühlstein, Kolmann, Lang. Ich ťažiarske práva, vyhľadávať a ťažiť zlato, striebro a ostatné kovy na celom území Zvolenskej župy boli deklarované výnosom Bélu IV už v r. 1242. Udelené výsady im priniesli aj oslobodenie od všetkých daní a jedinou povinnosťou bola kráľovská urbura t.j. 1/10 vyťaženého zlata 1/8 vyťaženého striebra alebo iných kovov. Ťažiarstvo sa úspešne rozvíjalo, no vyžadovalo si stále vyššie a vyššie náklady. Na prelome osemdesiatych rokov 15. stor. ťažiari udržovali bane už len z pôžičiek od Jána Thurzu. V rokoch 1494 – 1496 bane zakúpil alebo ako náhradu dlhov prebral Ján Thurzo, s podporou hornonemeckého kapitálu rodiny Fuggerovcov. Takto postupne prevzal všetky bane súkromných ťažiarov na Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline.

Turzo založil Bratskú pokladnicu na pomoc baníkom.

Vrcholné obdobie ťažby predstavovalo fungovanie Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti (1493 – 1546). Ján III. Turzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú. Neskoršie bola nazývaná ako Dolná alebo Ferdinandova šachta. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Spoločnosť postavila aj huty, hámre a dopravovala rudu na vzdialené trhy. Turzo založil aj Bratskú pokladnicu na pomoc baníkom, v chorobách a v starobe. Thurzovsko-Fuggerovské podnikanie vyvolávalo od začiatku silnú opozíciu hlavne od stredoslovenských banských miest, ktoré sa sťažovali panovníkovi na stratu ziskov. V roku 1525 si nespokojná šľachta vynútila na sneme zrušenie spoločnosti. Uhorský kráľ ju opätovne vrátil do prenájmu Fuggerovcom, ktorí ju samostatne spravovali až do roku 1546. Potom správu baní prevzal erár a novozaložená Banská komora.

Vodu do Španej Doliny privádzal unikátny 36 km dlhý vodovod.

Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách okolo roku 1546 sa ťažba a spracovanie rudy vykonávali najmä v Španej Doline. Na prelome 16. a 17. storočia však začala rentabilita ťažby klesať. V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napríklad šachta Maximilián, šachta Mária a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.

Ženy baníkov si privyrábali paličkovaním čipiek.

Postupne sa znižoval objem ťažby, ložiská boli značne vyčerpané, koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. Ženy baníkov a deti pracovali pri triedení rudy, no začali si privyrábať aj paličkovaním čipiek. Založili tak tradíciu špaňodolinskej čipky a v roku 1883 i školu paličkovania. Priadzu nakupovali v Cvernovej továrni na námestí. V priebehu 18. storočia sú rudné ložiská značne vyčerpané. Následne v priebehu 19. storočia produkcia upadá. Nepokojné 40. roky a zmeny v monarchii doviedli baníctvo ku koncu. V roku 1888 sa bane zatvorili. V roku 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, ktorá bola otvorená v roku 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality Piesky a to tunelom, ktorý bol prerazený v roku 1961.

Železné plechy menili na medené.

Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vylúhovala zbytky kovov, pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí, do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi, cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre vyrobené tajuplnou premenou železa za meď. Vyrábali ich banskobystrickí zlatníci, ktorí priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí a po 8 až 14 dňoch sa vyberali už medené plechy, ktoré sa ďalej upravovali. Potom sa plech dostal späť do zlatníckych dielní kde vyrábali slávne medené poháre.