Slovenské opálové bane predstavujú svetový unikát. Boli to prvé opálové bane na svete.
Slovenské opálové bane sa nachádzajú v severnej časti Slanských vrchov, v katastri obce Červenica, v lokalite Dubník. Boli to prvé opálové bane na svete, ťažba začala v závere 16. storočia. Až do 19. storočia, kedy sa našiel opál v Mexiku a v Austrálii, to bolo jediné nálezisko opálu na svete. Je predpoklad, že ťažba opálu tu prebiehala už v časoch Rímskej ríše.
Koncom 16. storočia sa v lokalite Červenica – Dubník začala ťažbu opálu.
Začiatky systematickej ťažby drahého opálu v Červenici – Dubníku pochádzajú z 90. rokoch 16. storočia. V tom čase sa cisár Rudolf II. rozhodol iniciovať prospekciu drahokamov v Uhorsku. Prieskum v lokalite Dubník odhalil perspektívu ťažby opálu a tak cisár v r. 1597 poveril Alberta Magnusa z Vratislavi zhromažďovať opály a iné druhy drahokamov v tejto lokalite. Práca Alberta Magnusa pravdepodobne splnila očakávania, keďže cisár Rudolf II. sa na prelome storočí pričinil o vznik protoprevádzky priamo v lokalite, ktorej vedením poveril úradníka Baltazára Kluega z Boce. Odľahlosť lokality, chýbajúca infraštruktúra a ťažké podmienky dobývania však znemožňovali realizáciu plnohodnotnej ťažby. V období 17. storočia, ktoré bolo poznačené povstaniami uhorských stavov proti Habsburgovcom, záujem o ťažbu drahého opálu poklesol.
Slovenské opály dodnes vynikajú svojou originalitou.
K zmene situácie dochádza po potlačení stavovského povstania Imricha Tököliho v roku 1687. Pozemky s náleziskom opálu, ktoré boli pôvodne vlastníctvom Kecerovcov sa tak stali súčasťou komorského panstva Pekľany. Andrej a Gabriel Kecerovci, ktorí boli počas tzv. Caraffovho súdu v Prešove (Prešovské jatky) odsúdení za údajnú kolaboráciu, boli sťatí a ich majetky boli skonfiškované. Budúcnosť opálovej lokality v roku 1775 poznačil nález najväčšieho európskeho opálu na dne potoka v Červenici. Opál menom Harlekýn vážiaci 594 g je dnes uložený v prírodovedeckom múzeu vo Viedni. Najslávnejším opálom z Dubníka bol Oheň trójsky, ktorý nosila cisárovná Jozefína de Beauharnais, manželka Napoleona Bonaparta. Dodnes slovenské opály z lokality Červenica – Dubník vynikajú nielen svojou originalitou, no súčasne sú na svetových trhoch vysoko cenené pre svoju dokonalú optickú hru farieb.
V povojnových rokoch začala byť ťažba nerentabilná a v roku 1922 sa ukončila.
Najslávnejšie obdobie zažili slovenské opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, ktorý sídlil v osade Dubník. Až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli Opálové bane v Dubníku jedinou ťaženou lokalitou na svete. V povojnových rokoch začala byť ťažba nerentabilná a v roku 1922 sa ťažba ukončila. V priebehu 20. storočia začal areál opálového závodu výrazne chátrať, pričom samotné bane sa stali lákadlom rôznych zväčša ziskuchtivých dobrodruhov. Vďaka iniciatíve rôznych odborníkov, bola v roku 1979 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku štôlňa Jozef. O päť rokov neskôr v roku 1984 bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená aj šachta Fedö, ktorá je v podzemí so štôlňou Jozef priamo prepojená. Obe pamiatky sú svojím charakterom jedinečné v rámci ich spoločensko-kultúrnej hodnoty, ale aj v rámci pamiatkového fondu. V podzemí je približne 30 km banských chodieb a 17 horizontov, z ktorých je päť zaplavených.
Od roku 2015 je sprístupnená pre verejnosť časť banského podzemia.
Momentálne je sprístupnených 1,2 km starých banských chodieb. Prehliadková trasa trvá približne do 60 min.. Počas prehliadky podzemia je možné vidieť vzorky opálov, rozličných minerálov, banské svietidlá, vozíky a nástroje používané baníkmi pred 100 rokmi. Stála teplota v banskom podzemí je od + 4°C do + 6°C, preto je potrebné si zabezpečiť teplé oblečenie, ale aj kvalitnú pevnú obuv. Lokalitou prechádza aj Náučný chodník kutiskom Dubník. Z baníckej osady Dubník sa už nič nezachovalo.
