Slobodné kráľovské mesto Kremnica.
Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilegiálnu listinu. Osada Cremychbana vznikla v minulosti spojením menších osád na území dnešnej Kremnice.
V legende o vzniku Kremnice sa spomína jarabica.
Legenda o vzniku Kremnice hovorí o tom, ako pán zámku Sasov, ktorého rozvaliny dvíhajú sa neďaleko Sv. Kríža na ľavom brehu Hrona, poľoval raz v krajoch, kde teraz leží Kremnica. Tu vraj ulovil jarabicu, ktorá bola neobyčajne ťažká a v ktorej pri pitvaní v zúziku našli zlaté zrnká. Následkom toho otvorili na tom mieste bane na zlato. Našli sa tu bohaté ložiská zlatej rudy a skoro skrslo tu mesto, ktoré nazvané bolo Kremnica.
V Kremnici sídlil komorský gróf, ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu kovov a razbu mincí.
Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.
Prvé mince razené v Kremnici boli strieborné groše.
V privilegiálnej listine sa síce nenachádza priama zmienka o založení mincovne, je tu však pasáž o užívaní privilégií Kutnej Hory, sídla mincovne Českého kráľovstva. Čo naznačuje príchod kutnohorských minciarov, ktorí v predošlom období zreformovali banskú správu a mincovníctvo v Čechách. Od roku 1328 mali pomáhať pri zavádzaní finálneho spracovania drahých kovov aj v Uhorsku, v novej mincovni v Kremnici. Prvými mincami razenými v kremnickej mincovni boli strieborné groše. V neskoršej dobe, pred rokom 1335 tu bol razený zlatý florén, neskôr nazývaný zlatý dukát.
História kremnického hradu siaha do 13 storočia.
Územie hradného kopca patrilo k dvom miestam najstaršieho osídlenia v meste. Hradný kopec mal pôvodne vzhľad nízkej homole. Obopínal ho prstenec opevnenia v podobe jednoduchej kamennej hradby. Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Časom v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby, v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu.
Banská klopačka v Kremnici slúžila dlhé desaťročia.
Klopačka bola od svojho vzniku, po dlhé desaťročia, aj súčasťou mesta Kremnica. Po tom, čo prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu sa stala obytným domom. Tento stav pretrval približne do 80. rokov minulého storočia, kedy prestala slúžiť bývaniu. Objekt následne dostala do užívania pionierska organizácia. Od tohto obdobia klopačka začala postupne chátrať. Pionieri nemali financie na údržbu a rekonštrukciu objektu.
Židia mali v minulosti zákaz vstupu do banských miest.
Od začiatku 17. stor. do druhej polovice 19. stor. platilo pre banské mestá privilégium Nontoleris Judeorum a právo znemožniť židovské usadenie sedem míľ od mesta. Židia mali povolený vstup do Kremnice až nariadením Tekovskej župy z 22. novembra 1751. Prvá prišla do mesta obchodníčka Juliana Weilová z Turca. Po roku 1851 postupne počet Židov vzrastal. V roku 1885 mala židovská obec už 250 členov, mali v Kremnici vlastný rabinát, do ktorého patrili Židia z okolitých 12 obcí. Synagógu postavili v roku 1890.
Kameninová továreň v Kremnici vznikla v roku 1815.
Na Slovensku sa nenachádzali typické suroviny na výrobu porcelánu, no na výrobu kameniny, prípadne fajansových alebo majolikových výrobkov ich bolo dosť. Vo všeobecnosti možno spomenúť, že k výrobe kameniny sa používala ílovitá hlina. Hlina musela byť dokonale premletá a niekoľkonásobne plavená. Do nej sa pridával jemne rozomletý živec, kremeň a kaolín. Z dobre prepracovanej hmoty sa vyrábali rôzne úžitkové a ozdobné predmety tvarovaním na hrnčiarskom kruhu, alebo odlievaním a vtláčaním do vopred zhotovených modelov. Nasledovalo vypaľovanie pri 1100 – 1200 stupňoch Celzia, glazovanie. Nasledovala veľmi dôležitá etapa – maľovanie a ozdobovanie vyrábaných predmetov. V kremnickej kameninovej továrni prevládalo ručné maľovanie.
