Skalné bralo pri Hrone pomenovali Bačovka.

Bolo to už dávnejšie, niekedy v rokoch 2008-09, keď som sa potuloval v okolí Šášovského Podhradia, pod zrúcaninou hradu Šášov. Lesná cesta popri rieke Hron ma priviedla ku skalnému bralu, ktoré sa čnelo vysoko nad jeho hladinou. Pomedzi stromy a kríky som si všimol, že na vrchol brala vedie aj úzky, už takmer zarastený chodník. Zo zvedavosti som sa vydal hore k vrcholu a dobre som urobil. Na skalnom vrchole brala sa predo mnou otvoril pomerne pekný výhľad na šíre okolie a rieku Hron. Okrem výhľadu ma čakalo aj jedno prekvapenie, na skale slabo viditeľný, vytesaný nápis Bačovka. Skalné bralo pomenovali Bačovka. Po príchode domov som pozrel turistické mapy a turistických sprievodcov či sa dozviem viac, avšak prišlo sklamanie, o tomto mieste sa takmer nič nepísalo.

Prečo pomenovanie Bačovka?

V tom čase som založil občianske združenie Kamenica. Tak sme si dali za úlohu vypátrať informácie o tom, kto a prečo pomenoval toto skalné bralo, pod hradom Šášov. Pôvodný názov, podľa ktorého toto miesto poznali aj miestni, bol Podstožok. Pátranie sa začalo najprv medzi miestnymi obyvateľmi, tí však bližšie informácie nevedeli poskytnúť. Nepomohli ani rôzne výzvy na sociálnych sieťach a v miestnej tlači. Keď som začal s pátraním po informáciách ani som netušil, že to bude náročné sa k niečomu dopracovať. Nasledovalo množstvo emailov, telefonátov po rôznych inštitúciách, kde by sa potencionálne mohla zachytiť nejaká stopa. Toto trvalo takmer dva roky, kým som sa dopracoval k rodinnému priateľovi rodiny Bačových. A to už bol len krôčik ku kontaktu s rodinou Jozefa Baču, s jeho synom Róbertom Bačom.

Chýbal dátum, kedy bolo skalné bralo pomenované Bačovka.

Po tom ako som sa skontaktoval s Róbertom Bačom, som sa dozvedel viac o tom, kto to bol Jozef Bača. Jedna informácia mi však stále chýbala. Nebolo známe kedy prišlo k pomenovaniu skalného brala, na počesť Jozefa Baču. Pomohla mi k tomu náhoda. V roku 2010 som veľký vytesaný názov Bačovka na skale obnovil. Písmená vytesané v skale už ledva bolo vidno, splývali so skalou, a miestami ich prekrýval aj mach. Všetko som vyčistil, písmená zvýraznil farbou, upravil zarastený chodníček na vrchol skaly. A ako som už vyššie písal začal som pátrať.

Dátum som objavil úplnou náhodou.

Ako sa mi podarilo spojiť sa s rodinou J. Baču prišlo k náhode, kedy sa podarilo zistiť presný dátum pomenovania Bačovky. Rodina ma požiadala, či by som im to miesto nenafotil. Tak som zobral fotoaparát a išiel na Bačovku. Urobil som viac rôznych záberov, z rôznych uhlov. Ako som potom doma prechádzal fotky, všimol som si, že vpravo pod nápisom akoby boli ešte nejaké písmená a čísla, aj keď slabo viditeľné. Na druhý deň už som bol opäť na Bačovke, aj s náradím na čistenie skaly. Pri podrobnejšom skúmaní skutočne to vyzeralo, že je tam ešte niečo napísané. Bežným pohľadom to bolo takmer neviditeľné, preto som si to v roku 2010, pri obnove nápisu nevšimol. Pri čistení sa postupne začali objavovať omnoho menšie písmená a čísla ako bol hlavný nápis. Neboli ani tak hlboko vytesané, možno aj postupným zvetrávaním skaly sa strácali. Keď som to prečistil, do ako tak čitateľnej podoby, tak som skoro ani neveril, čo tam bolo napísaní: NA PAMIATKU DOC. JOZEFA BAČU 2.6.1994.

Dôvod prečo sa to stalo, na to odpoveď ešte chýbala.

Mal som presný dátum, mohol som začať opäť pátrať, tentoraz ma zaujímalo, kto, čo a prečo pomenoval skalné bralo Bačovka. Keďže išlo o premenovanie lokality, tak to môže byť len v réžii štátnej inštitúcie. Skúsil som pátrať v Žiari nad Hronom, tu sa mi nepodarilo nájsť nejaký dokument, ktorý by nejakým spôsobom spomínal túto udalosť. Zostalo len všeobecne známe konštatovanie, že o pomenovanie Bačovky sa pričinili priatelia J. Baču v spolupráci s Mestským úradom v Žiari nad Hronom. Bola to pocta propagátorovi splavom po Dunaji a Hrone. A prečo práve toto skalné bralo na brehu Hrona, pod hradom Šášov? Na to už môžu byť len rôzne dohady. Možno to bolo miesto, kde počas splavov Bača s ostatnými priateľmi, vodákmi, sa často zastavovali (prespali?) pri splavoch, po rieke Hron. Možno aj preto, že skalné bralo je pri splave zaujímavý výrazný útvar, ktorý zasahuje až do koryta Hrona.

Jozef Bača pochádzal z východného Slovenska.

Chýr o Bačovke sa doniesol aj na východné Slovensko, konkrétne do Sečoviec. Tu ani netušili, že po ich významnom rodákovi je pomenované skalné bralo na brehu Hrona, v malej obci pri Žiari nad Hronom. Odtiaľ sa mi ozval redaktor mestských novín, ktorý sa zaujímal o Bačovku. Dohodli sme sa, že príde na návštevu. Keďže bol aj aktívny turista, tak prišiel spoznať aj okolie. V ten deň som mu urobil aj turistického sprievodcu. Na základe tejto návštevy potom pripravil aj článok do mestských novín v Sečovciach.

Zo životopisu Doc. PhDr. Jozefa Baču, CSc.

Narodil sa 10. marca 1935 v Sečovciach. Jeho bydlisko pravdepodobne ovplyvnilo celý jeho nasledujúci život. Rodina bývala neďaleko futbalového ihriska. Mladý Bača na ňom trávil celý svoj voľný čas. Bol výnimočne nadaný. Hádzal oštepom a diskom, skákal o žrdi, cez zimu bol zasa na lyžiach. Bol členom JTO Sečovce. Základnú školu od roku 1941 navštevoval v Sečovciach, neskôr v Michalovciach. V roku 1954 maturoval na pedagogickej škole v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Bratislave. Na Fakulte spoločenských vied, Vysokej školy pedagogickej študoval telesnú výchovu a slovenský jazyk.

Zo športového života Jozefa Baču.

Prvý väčší úspech prišiel v roku 1959, kedy sa stal majstrom ČSSR v skife. V roku 1964 sa stáva majstrom v štvorke bez kormidelníka. Pôsobil aj v československej reprezentácii, kde pretekal v rôznych veslárskych disciplínach. Tak isto bol aj v olympijskej reprezentácii, v družstve s Kozákom a Šmídom v roku 1972, v Mníchove. Svoj športový život prežil v armádnom športovom družstve, kde boli vtedy sústredení najlepší veslári. Popri športovom veslovaní bol aj aktívny propagátor splavov po Dunaji a po Hrone. Jeho športové aktivity neboli len na vode. Patril medzi pravidelných účastníkov behov Devín – Bratislava. V roku 1974 bol účastníkom 10-dňového pešieho pochodu Slavín – Dukla. Cez zimu často navštevoval Kremnicu a Banskú Bystricu, kde pravidelne behal Bielu stopu SNP. Zaslúžil sa veľkou mierou o vybudovanie telovýchovného areálu Filozofickej fakulty UK v Mlynskej doline. Bol aj pri zrode vysokoškolskej TJ Slávia Filozof.

Aktívny bol aj vo svojej profesii a vzdelávaní.

Po skončení základnej vojenskej služby v roku 1961 sa stáva vedúcim kabinetu telesnej výchovy na Právnickej fakulte UK. V roku 1966 kandidát pedagogických vied pre špecializáciu teória a metodika veslovania. Obhájil dizertačnú prácu K metodike rozvoja sily a výkonnosti vo veslovaní. V roku 1968 zložil rigorózne skúšky v odbore Teória vyučovania telesnej výchovy. Vedúcim katedry telesnej výchovy na FFUK je od roku 1971. V roku 1973 sa stáva docentom pre odbor teória a metodika telesnej výchovy. Aktívne pôsobil aj v rôznych športových funkciách, ako napríklad podpredseda Slovenského veslárskeho zväzu, člen predsedníctva Čs. veslárského zväzu. Bol aj organizátorom alebo riaditeľom rôznych veslárskych pretekov. Jeho činorodú aktívnu prácu prerušila v roku 1991 mozgová príhoda, po ktorej išiel do čiastočného invalidného dôchodku. Zomrel v Bratislave 18. marca 1992. Športovú pozostalosť po Jozefovi Bačovi je uložená v Múzeu športu a telesnej výchovy v Bratislave. Po otcovej smrti ju tam daroval jeho syn Róbert Bača.

Doc. Jozef Bača bol veľmi obľúbený a uznávaný ako športovec, pedagóg, vedecký pracovník a športový funkcionár.

Ešte niekoľko spomienok na Doc. Jozefa Baču.