Saharský prach na Slovensku neskončil. Druhá vlna príde už čoskoro
Uplynulé dni boli na Slovensku teplé a pripomínali leto. Nebude však trvať dlho, kým sa to zmení, a na naše územie príde výrazné ochladenie. Portál iMeteo uvádza, že jeho súčasťou budú prehánky, no aj búrky.
Práve prehánky sú skvelou správou, pretože prečistia vzduch, ktorý znečistil saharský prach. Čisté ovzdušie si však dlho neužijeme, pretože prach zo Sahary sa k nám opäť vráti počas víkendu.
Čo sa týka teplôt, tie budú pod vplyvom studeného frontu postupujúceho smerom zo západu. Počas najbližších dní sa budú najvyššie denné teploty pohybovať na úrovni 12 až 17 °C. Na konci pracovného týždňa by sa však teploty mali vrátiť na takú úroveň, z akej sme sa tešili počas veľkonočných sviatkov.
Koncentrácia bola alarmujúca
Podľa vyjadrení meteorológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Petra Hrabčáka pre tvnoviny.sk boli v posledných dňoch prízemné koncentrácie prachu na celom území Slovenska mimoriadne vysoké, čo si on osobne nepamätá.
Tento jav však pripisuje viacerým faktorom.
„Prach k nám prenikal dlhší čas, až osem dní, a tiež bola relatívne veľká aj zberná oblasť Sahary. Prach sa teda zbieral na obrovskej ploche a nad slovenským územím sa vrstvy prachu akoby stláčali nízko k zemi, čo je tiež skôr rarita,“ vysvetlil Hrabčák.
Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ, uviedol, že bežne merané koncentrácie častíc PM10 počas roka nepresahujú 40 mikrogramov na jeden kubický meter, no v tomto prípade boli namerané hodnoty aj viac ako päťnásobné.
„Na viacerých staniciach sme zaznamenali hodnoty nad 200 mg, pričom najvyššiu hodnotu, až 227 mikrogramov, sme namerali v Rovinke. Inak boli v rámci celého Slovenska dosiahnuté relatívne vyrovnané hodnoty,“ dodal Kremler.
Koncentrácie saharského prachu v ovzduší boli počas uplynulých dní natoľko výrazné, že dokonca obmedzovali viditeľnosť. Mnohí ľudia argumentovali tým, že pri predchádzajúcich hláseniach o saharskom prachu takýto jav nepozorovali. Odborníci majú vysvetlenie aj pre tento rozdiel.
„Záleží napríklad aj na veľkosti a hmotnosti daných čiastočiek. Samozrejme, ťažšie čiastočky padnú na zemský povrch a všimneme si ich len na autách či oknách, zatiaľ čo ľahšie čiastočky sa naďalej rozptyľujú v atmosfére. V niektorých prípadoch ich ani nevidíme a spadnú na povrch až so zrážkami,“ uviedli odborníci zo Severe Weather Slovakia.