Ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny sú ukryté v lesoch Malých Karpát neďaleko Trnavy.
Ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej (dnes známe ako Katarínka) sa nachádzajú na západnom Slovensku, v lesoch Malých Karpát, 20 km severne od Trnavy. Kláštor aj kostol sú súčasťou prírodnej rezervácie Katarína, ktorá spadá do CHKO Malé Karpaty.
Kostol a kláštor zasvätili sv. Kataríne, podľa legendy sa na tomto mieste zjavovala.
Františkánsky kláštor a kostol dal v roku 1618 postaviť Krištof Erdődy. Zasvätili ho sv. Kataríne, ktorá sa podľa legendy na tomto mieste zjavovala mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kostol bol postavený na mieste prastarej gotickej kaplnky. V 17. storočí bol počas tureckých vpádov ako aj cisárskymi vojskami niekoľkokrát poškodený, ale vždy ho opravili. V roku 1786 dekrétom cisára Jozefa II. kláštor zrušili, františkáni ho opustili a odvtedy chátral. Jeho dávnu slávu v súčasnosti pripomína iba časť múrov jedného krídla kláštornej budovy, zvyšky kostolnej lode a veže. Kostol bol dlhý 52 m, široký 12,9 m a výška veže presahovala 30 m, mal 4 zvony, bol zdobený maľbami a štukami, mal 8 oltárov, dva oltáre sú dnes v Jablonickom kostole. Na rohoch veže okolo kupoly stáli 4 kamenné sochy františkánov, ktoré boli v roku 1905 prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach.
Záchranné práce sa od roku 1995 zameriavajú na konzerváciu ruiny.
Katarínka dlho chátrala a postupne sa rozpadávala. V roku 1995 sa záchrany zvyškov pamiatky ujali nadšenci, ktorí vytvorili Rád sv. Kataríny – tzv. Katarínkovcov. Následne začali organizovať pravidelné letné tábory spojené s konzervačnými prácami na ruine. Základnou myšlienkou záchrany kostola bolo nemeniť podobu v akej bol objekt objavený v roku 1995. Záchranné práce sa zamerali na jeho konzerváciu. Ruina mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť turisti v priestoroch zrúcaniny. So zabezpečením objektu súvisela celková snaha o jeho sprístupnenie.
V roku 2004 pod vrstvou sutiny sa našli kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela.
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto, ktorých sem pozval majiteľ panstva Krištof Erdödy začiatkom 17. storočia. Výskumom sa podarilo odhaliť základy gotickej kaplnky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Kaplnku zo začiatku využívali františkáni, ktorí sa tu neskôr usadili natrvalo a tak bol postavený barokový kostol, ktorý lepšie vyhovoval ich potrebám. V okolí gotickej kaplnky sa nachádzal cintorín, čo dokazujú kostrové nálezy z roku 2007. Archeologický výskum v rokoch 2000-2001 pomohol objaviť kryptu v jednej z lodí kostola rovnako ako vstup do kláštora. Významný bol aj objav barokového oltára v presbytériu v roku 2004, pričom pod vrstvou sutiny sa našli kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave a v zhotovené v životnej veľkosti.
Medzi novšiu atrakciu patrí novobudovaná úzkokoľajná lesná železnička.
Okolie kostola bolo upravené pre príjemný oddych a relax turistov. V okolí boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Pri kostole sa rozprestiera menší parčík so stromami. Históriou záchrany, mnohými zaujímavostí a fotografiami vás oboznámia informačné tabule, ktoré sú osadené v okolí kostola. Medzi novšiu atrakciu v blízkom okolí patrí aj novobudovaná úzkokoľajná lesná železnička. Nie je to pôvodná, ktorá tu v minulosti premávala. Tvorí ju krátky úsek železnice s rozchodom 600 mm, ktorý má byť pamiatkou na Malokarpatskú lesnú železnicu. Lesná železnica v minulosti tvorila rozsiahly systém úzkorozchodných priemyselných železníc v regióne Smoleníc a Dobrej Vody.
