Ruiny kláštora na Spiši obnovujú vyše 40 rokov.
V minulosti, na prelome 13. a 14. storočia, tu postavili kartuziánsky kláštor. Ruiny kláštora sú od roku 1983 postupne obnovované až dodnes. Lokalita kláštora sa nachádza vo vnútri územia Slovenského raja, známej ako turistické stredisko Kláštorisko.
Zakladacia listina kláštora má dátum 12. december 1299.
Strategickú pozíciu tohto priestoru si všimli a využili už i pôvodní obyvatelia Spiša, ktorí ho opevnili z dvoch relatívne prístupných strán. V priebehu 12. a 13. storočia bolo na mieste starého hradiska postavené nové, obohnané dvomi hradbami. Opevnenie sa nachádza v prístupnejšej západnej časti skalnatého masívu. Miesto slúžilo ľuďom ako útočisko pred tatárskymi útokmi. Z tohto dôvodu sa aj táto lokalita nazývala Strážny vrch alebo Skala útočiska. Kláštor pochádza z 13. storočia, jeho zakladacia listina sa datuje k 12. decembru 1299, čím sa začalo vyše 250-ročné pôsobenie rádu Kartuziánov. Samotní kartuziáni toto miesto pomenovali Rajom, a tak aj dnes tu máme Slovenský raj.
Kláštor vyplienil lúpežný rytier Matej Bašo z Muránskeho hradu.
Politické podmienky v Uhorsku po bitke pri Moháči sa však dotkli i samotného kláštora, ktorý začal upadať. V roku 1530 boli všetky kláštorné majetky zálohované mestu Kežmarok. V roku 1543 kláštor vyplienil lúpežný rytier Matej Bašo z Muránskeho hradu. Po vyplienení prispôsobil kláštorný objekt svojím vojenským potrebám. Mnísi kláštor opustili a presunuli sa do kartuziánskeho kláštora v Lechnici (Červený kláštor) pri Dunajci. Kláštorný komplex bol po nariadení Generálnej kapituly z 20. júla 1543 opustený a zo strategických dôvodov sa preto uskutočnila demolácia kláštora. Kláštorný komplex už nebol následne nikdy obnovený.
Osídlenie Kláštoriska siaha do doby bronzovej.
Osídlenie Kláštoriska siaha do neskorej doby bronzovej, 11. storočia pred Kr. a následne aj do starej doby železnej okolo roku 600 pred Kr., ktoré už malo akýsi pevnostný charakter a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako útočisko. Ďalšie osídlenie je doložené v okrajových častiach, ako je napr. hradisko Čingov. Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva – prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí svätého Antona v blízkosti obce Lechnica.
Od roku 1983 prebiehajú na kláštore záchranárske práce.
V 80. rokoch 20. storočia začali archeologické, výskumné a záchranné práce kláštora pod vedením archeológa Doc. PhDr. Michala Slivku CSc. Ruiny kláštora ožívajú hlavne počas letného obdobia, kedy prebieha výskum a záchranné práce. Zaniknutý kláštorný areál sa zachoval v ruinách, no i napriek tomu nesie všetky znaky klasickej kartuziánskej stavebnej schémy. Jeho usporiadanie vychádzalo z prísneho oddelenia laickej časti situovanej južne od kostola a klauzúry rozprestierajúcej sa na severnej strane. Začiatky záchrany kláštora si pamätám zo svojich niekoľkých návštev Slovenského raja po roku 1984.
Prístup na Kláštorisko je možný takmer zo všetkých strán Slovenského raja.
Kláštorisko je križovatkou viacerých turistických chodníkov v Slovenskom raji. Je to rozsiahla planina v hrebeni, ktorý spája Čertovu sihoť a planinu Glac, rozprestiera sa v nadmorskej výške 760 m. Prístup je možný takmer zo všetkých strán, napríklad zo stredísk Podlesok a Čingov, cez Letanovský mlyn (z Letanoviec), rokliny Suchá Belá, Kláštorská roklina a cez Ferratu Kyseľ.
Zdroj: Wikipédia
