Pôvod a využitie kamenných obydlí je dodnes záhadou. Top 4 lokality s kamennými obydliami.

Pôvod a využitie obydlí vytesaných do skál je dodnes neznámy. Kedy vznikli a na čo slúžili sú len dohady a legendy. Chýba výskum, ktorý by sa pokúsil dať na tieto otázky odpoveď.

Skalné obydlia neďaleko Dudiniec sú vytesané v tufovom brale.

Malá obec Lišov je miestom, kde sa priamo v obci a v blízkom okolí nachádzajú kamenné obydlia. Sú to kamenné obydlia, ktoré boli v dávnej minulosti vytesané v tufovom brale. Kedy vznikli nie je dodnes presne známe, pravdepodobne to bolo za čias tureckých nájazdov, na ukrytie miestnych obyvateľov. Táto teória však dodnes neprešla serióznym historickým výskumom. Kamenné obydlia majú rôznu podobu, sú to malé miestnosti, ale aj väčšie priestranné haly. Takýchto obydlí sa v lokalite nachádza väčší počet, ktoré sú v rôzne zachovalom stave…

Tatárske pivnice sa nachádzajú asi 1 km od obce Ľuboreč.

O pivniciach je len známe, že ich do pieskovca vysekali ľudia, o ich vzniku a účelu, ako aj pomenovaní sa len polemizuje. Tatárske pivnice sa nachádzajú v dedinke Ľuboreč, v okrese Lučenec. V lese za dedinou boli pôvodne tri pivnice, dnes už existujú len dve. Tatárske pivnice boli tri jaskyne slúžiace ako úkryt pre ľudí aj pre zvieratá od čias tatárskych nájazdov až po turecké vpády v 17. storočí. Písomné správy o ich pôvode sa nezachovali, existujú o tom len príbehy a legendy. Hovorí sa, že v núdzi v nich ľudia vždy prečkali to najhoršie. Keď hrozilo nebezpečenstvo, ukrývali sa v jaskyniach nie len celé rodiny, ale aj dobytok…

V okolí Tesárskej rokliny sa nachádzajú netradičné skalné obydlia.

Roklina predstavuje menšie sopečné, kaňonovité údolie, ktoré je zaujímavé najmä netradične formovanými skalnými stenami. Roklina vznikla pôsobením vody na vulkanické horniny. V okolí rokliny sa nachádzajú aj skalné obydlia ktorých pôvod nie je známy. Jedná sa o menšie, či väčšie priestory vytesané do strmého pieskovcového svahu. Pôvod a využitie nie je známe, údajne slúžili ako skrýše pred Turkami. Dúpence sa nachádzajú len pár minút chôdze od Tesárskej rokliny. Prístup do najväčšieho skalného obydlia známeho ako Osemdierka je mierne náročnejší, aj za pomoci reťazí po úzkom skalnom chodníku. Tieto skalné obydlia prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmeť (1841-1908), v diele: Ďalšie výskumy z obvodu Sitna. Názov Dúpence podľa Andreja Kmeťa poukazuje na veľmi dávny pôvod miestností vyrúbaných do mäkkého kameňa…

Kamenné obydlia sú stálou expozíciou Tekovského múzea.

Ak chcete na Slovensku vidieť netypickú a zvláštnu architektúru, stačí navštíviť obec Brhlovce, v okrese Levice. Kamenné obydlia v Brhlovciach patria medzi vyhľadávané pamätihodnosti. Niektoré sú doteraz obývané a patria od roku 1983 do prírodnej rezervácie ľudovej architektúry. Kamenné obydlia sú vytesané do tufu, s pivnicami, letnými kuchyňami a maštaľami. Miestne podložie z ľahko opracovateľných tufov a tufitov umožnilo obyvateľom využívať tieto priestory, vďaka príjemnej klíme aj k obytným účelom. Lokálna tradícia hovorí, že priestory v skalách boli využívané ako úkryty pri tureckých útokoch. Je možné, že tieto priestory boli obývané ešte v skoršom období. Vznik súčasnej obce sa datuje rokom 1952, kedy sa zlúčili Horné a Dolné Brhlovce. Najstaršou písomnou zmienkou je správa o osade Horné Brhlovce z roku 1245, ktorú vlastnili zemania z Brhloviec…