Potulky vo Vysokých Tatrách. Zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

Potulky vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku. Zároveň sú jediným horstvom s alpským charakterom v týchto štátoch, majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Minerálne pramene boli za vznikom prvej tatranskej osady.

Vďaka prameňom minerálnej vody bola založená najstaršia osada vo Vysokých Tatrách. Prvá písomná zmienka o prameňoch pochádza z roku 1764. Význam prameňov viedol k založeniu Starého Smokovca v roku 1793. Najznámejšími prameňmi v Starom Smokovci boli dva pramene s názvami Castor a Pollux. Názvy boli prevzaté z gréckej mytológie, boli to známe dvojčatá. Ich matkou bola Leda, otcom Castora bol Tyndareus a otcom Polluxa bol Zeus. Minerálne pramene vytvorili z osady kúpele. Neskôr z prameňov zostal len jeden, ktorý je dodnes známy ako Smokovecká kyselka, druhý prameň je nevyužitý. Chýr o kvalite tatranskej minerálky sa doniesol až na viedenský kráľovský dvor, kam sa v 18. storočí zo Starého Smokovca vozila…

Túra k vodopádu Skok je vhodná pre rodiny s deťmi.

Trasa zo Štrbského plesa ku vodopádu Skok je vhodná najmä pre turistov, ktorý nemajú veľa skúseností s tatranskou turistikou. Pre rodiny s deťmi niet lepšej túry vo Vysokých Tatrách. Výlet k vodopádu je nenáročný a vhodný na zoznámenie sa s tatranskou turistikou. Pre skúsenejších turistov je to jednoduchá relaxačná vychádzka v horách. Žltý turisticky značený chodník k vodopádu Skok začína pri železničnej stanici na Štrbskom Plese. Chodník k vodopádu je bez výrazných výškových rozdielov, stúpanie je len veľmi pozvoľné. Turistický chodník vedie pokojnou Mlynickou dolinou, kde sa pred vami po prejdení asi 5 km objaví jeden z najkrajších tatranských vodopádov…

Bystrá lávka prepojila dve doliny v ich závere.

Túra cez Bystrú lávku začína na Štrbskom plese, prechádza Mlynickou dolinou po žltej značke popri vodopáde Skok. Od vodopádu Skok značka pokračuje nad vodopád a popri Mlynickom potoku. Popri viacerých plesách (Pleso nad Skokom, Malé Kozie pleso, Capie pleso, Okrúhle pleso) a úžasných výhľadoch na tatranské štíty, sa v závere Mlynickej doliny dostanete do výšky 2 300 m. Cez Bystrú lávku sa za pomoci reťazí dostanete do susednej Furkotskej doliny. Hneď v úvode je pod vami krásne Vyšné Wahlenbergovo pleso, ktoré tvarom pripomína srdce. Pri zostupe ešte miniete menšie Nižné Wahlenbergovo pleso a Furkotskou dolinou sa vrátite na Štrbské Pleso…

Voda v plese je priezračne modrá s viditeľnosťou do hĺbky 12 m.

Pod majestátnym Kôprovským štítom v závere Mengusovskej doliny sa v nadmorskej výške 1 945 m nachádza najväčšie a najhlbšie pleso – Veľké Hincovo pleso. Pleso je ľadovcového pôvodu pochádzajúce zo starších štvrtohôr. Voda v plese je priezračne modrá, čo umožňuje vidieť až do hĺbky 12 m. Tatranské strmé skalné masívy vytvárajú okolo plesa očarujúcu panorámu, ktorá očarí určite každého turistu, čo absolvuje výstup ku plesu. Veľké Hincovo pleso nemá žiadny povrchový prítok. Z plesa však odteká Hincov potok, ktorý niekoľko desiatok metrov nižšie vytvára menšie jazierka tzv. Hincové oká. Hladina plesa býva väčšiu časť roka zamrznutá…

Kmeťov vodopád vytvára Nefcerský potok.

Kmeťov vodopád padá z Nefcerskej do Kôprovej doliny, vytvára ho Nefcerský potok. Je vysoký približne 80 m (niektoré zdroje uvádzajú 90 m) a je najvyšším vodopádom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Slovensku. Nesie meno po známom slovenskom národovcovi, botanikovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea v Martine Andrejovi Kmeťovi (1841-1908). Autorom názvu je Miloš Janoška v 1. slovenskom sprievodcovi po Tatrách (1911). Ku vodopádu sa dostanete Kôprovou dolinou, buď z Podbanského po žltej, zelenej a modrej značke, alebo z Troch Studničiek po červenej a modrej značke. Z Troch Studničiek je to pre turistov bližšie. Pre cyklistov sa odporúča využiť trasu z Podbanského odkiaľ vedie cyklistický chodník…

Visutá lanovka na Lomnický štít začala voziť turistov v roku 1941.

Prvé práce na stavbe lanovky zo Skalnatého plesa na Lomnický štít začali v roku 1936, bola to ťažká a vyčerpávajúca práca. Priebeh prác na stavbe závisel hlavne od počasia. Robotníci a technici mohli na stavbe lanovky pracovať prevažne len štyri mesiace v roku, od konca júna do začiatku novembra. Aj v tomto období však boli práce prerušované v závislosti od počasia, ako zima, sneh, silný vietor. V ostatnom období, počas zimných mesiacov práce prebiehali len pri priaznivom počasí. Práce na lanovke sa ukončili na jeseň 1940 a začala sa skúšobná prevádzka. Od 30. 5. 1941 začala visutá lanovka prepravovať na Skalnaté Pleso materiál na stavbu hvezdárne, ktorú stavala firma Šašinka z Popradu. Do konca augusta 1941 vyviezla 711 ton materiálu. S prepravou ľudí na Skalnaté pleso sa začalo na jeseň 1941. Observatórium otvorili 19. 9. 1943…