Potulky vo Veľkej Fatre. Zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť (2. časť).
Potulky vo Veľkej Fatre vás očaria množstvom prírodných krás. Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska, je rozľahlým slovenským pohorím, rozprestierajúcim sa v regiónoch Liptova, Turca a Pohronia.
Najkrajšia dominanta Veľkej Fatry je vysoká 1 263 m.
Vrch Ostrá patrí medzi výnimočný a atraktívny vrch vo Veľkej Fatre. Vyznačuje sa krásnymi, členitými skalnými bralami. Z vrchu je jedinečný panoramatický výhľad na okolie. Vrch Ostrá patrí do Národnej prírodnej rezervácie Tlstá, ktorá je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Vďaka nezalesnenému vrcholu je umožnený kruhový panoramatický výhľad. Severným a východným smerom je to časť Veľkej Fatry, južne je vidno časť Kremnických vrchov. Smerom na západ je to Turčianska kotlina, v pozadí s Malou Fatrou a pohorím Žiar. Ak je dobrá viditeľnosť je možné pozorovať aj pohorie Vtáčnik a Strážovské vrchy…
Jaskyňa je dnes národná prírodná pamiatka.
Harmanecká jaskyňa je národná prírodná pamiatka. Chránené územie v južnej časti Veľkej Fatry západne od Dolného Harmanca bolo vyhlásené v roku 1972 na ochranu fluvio-krasovej jaskyne puklinovo-rútivého typu v nadmorskej výške 821 m a 260 m nad dnom doliny, vo svahu Kotelnice. Vo dvoch výškových úrovniach sa vyskytujú chodby, siene a dómy, ktoré sa formovali rozširovaním puklín činnosťou vody, odrobovaním a rútením skál hlavne na ich križovatkách. Harmaneckú jaskyňu prezývajú aj Bielou jaskyňou, pretože je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra…
Vodopád v Došnej je skrytý hlboko v lesoch Veľkej Fatry.
Vodopád v Došnej sa nachádza vo výške 745 m n. m. a vytvoril ho jeden z bočných prítokov Belianskeho potoka. Neoplýva výškou, voda z neho padá z výšky asi šiestich metrov, ale za to je veľmi zaujímavý trojstupňový vodopád. Tieto tri kaskády mu pridávajú na jeho mohutnosti a kráse. V okolí vodopádu je krásna panenská príroda. Voda potoka sem priteká úzkym neprístupným kaňonom, v závere ktorého sa prechádza mohutnou skalnou bránou. Vodopád je najmohutnejší najmä počas jari…
Či súvisí názov skaly s jej minulosťou nie je presne známe.
Názov skaly pôsobí mysticky. Podľa legendy dostala názov po udalostiach, čo sa tu mali odohrávať. Katova skala dostala názov údajne v súvislosti s hradom Sklabiňa, ktorému slúžila ako miesto popráv a zhadzovali z nej odsúdených ľudí. Či je to skutočne tak, je už dnes ťažko doložiť. Ale prostredie vrcholu a strmé bralá Katovej skaly by tomu mohli aj nasvedčovať. Preto aj dnes treba byť na skale opatrný, aby sa vám nestalo to, čo sa tu dialo v minulosti, pád zo skaly. Sú však aj úvahy, že názov vrcholu mohol vzniknúť ešte omnoho dávnejšej dobe, keď v danej oblasti bolo hradisko púchovskej kultúry, ktoré malo zaniknúť v 11. storočí…
