Potulky v pohorí Tribeč
|

Potulky v pohorí Tribeč. Zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

Potulky v pohorí Tribeč. Tribeč sa rozprestiera medzi mestami Nitra, Topoľčany, Partizánske a Zlaté Moravce. Nepatrí medzi rozsiahle pohoria, jeho najvyšší vrchol Veľký Tribeč meria 829 m, dĺžka jeho hrebeňa je približne 35 kilometrov.

Vrch Žibrica
Vrch Žibrica. Fotoarchív: František Kovár

Na zalesnenom vrchole sa nachádzajú zvyšky opevneného sídla.

Vrch Žibrica (617 m) patrí do pohoria Tribeč, je charakteristický svojím pyramídovým tvarom, ktorého vápencový vrchol je zalesnený a výhľady sú veľmi obmedzené. Pekné výhľady do okolia sa vám naskytnú tesne pod vrcholom, kde sú otvorenejšie priestranstvá. Cez vrchol Žibrica prechádza červená Ponitrianska magistrála. Najkratšia a najrýchlejšia trasa vedie z obce Podhorany (modrá a červená značka). Ďalšia možnosť je začať z obce Štitáre (modrá a červená značka), alebo z obce Žirany (zelená a červená značka). Na Žibricu je možné dostať sa aj z Nitry, po trase Náučného chodníka Zoborské vrchy…

Zachovaná časť múrov
Zachovaná časť múrov. Fotoarchív: František Kovár

Nad obcou Zlatno stál v minulosti Čierny hrad.

Nad obcou Zlatno sa týči zalesnený výbežok pohoria Tribeč, na ktorom stál v minulosti Čierny hrad. Dnes sa tu dajú nájsť len ruiny, zvyšky niektorých múrov, vonkajšie valy a priekopa. O histórii hradu vieme málo, archívnych písomností a dokumentov sa veľa nezachovalo. V minulosti sa na hrade nerobil takmer žiaden výskum. V roku 2004 vzniklo Občianske združenie Čierny hrad, ktoré sa začalo zaoberať históriou hradu. Počas rokov 2005, 2007 a 2009 sa uskutočnili na hrade archeologické výskumy, ktoré pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho možnú podobu. Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku zo staršej doby bronzovej…

Vrchol Oselného vrchu
Vrchol Oselného vrchu. Fotoarchív: František Kovár

Oselný vrch sa vyznačuje mohutnými skalnými bralami.

Neďaleko Veľkých Uheriec sa nachádza Oselný vrch, tvorený mohutnými kremencovými bralami a skalami, so strmými zrázmi. Vrchol sa vyznačuje jedinečným panoramatickým výhľadom, na šíre okolie, kde vyniká na pozadí hlavne pohorie Tribeč a pohorie Vtáčnik. Váš pohľad sa môže zastaviť na vrchoch Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, krásne je vidno aj hrebeň samotného Tribeča. Pred Vtáčnikom vidno Dobrolínske skaly a lúky na Brezovej. Prístup na Oselný vrchol je po zelenej turistickej trase z Veľkých Uheriec. Výstup na Oselný vrch nepatrí medzi náročné aj keď sú tu kratšie úseky s väčším stúpaním, mali by ho zvládnuť všetky vekové kategórie…

Vstup do jaskyne
Vstup do jaskyne. Fotoarchív: František Kovár

Jazvínska jaskyňa je verejnosti voľne prístupná jaskyňa.

V pohorí Tríbeč je 61 jaskýň. Jazvínska jaskyňa však patrí k tým najznámejším v tomto pohorí. Jaskyňa má dnes dĺžku 44 m, v minulosti to tak nebolo, chodba bola zanesená sedimentom z jej povrchu. Prvá zmienka o Jazvínskej jaskyni v Tribečskom pohorí, pochádza z roku 1893 od polyhistora Andreja Kmeťa. Nazýva sa tiež Debnárová jaskyňa, nachádza sa pri osade Debnárov Štál patriacej do obce Malá Lehota. Jaskyňa sa čistila v niekoľkých etapách už od roku 1973. Verejnosti je oficiálne voľne prístupná od roku 2019. V jaskyni sa v minulosti našli nálezy hlinených črepov pravdepodobne zo stredoveku. V chodbe jaskyne prebývajú netopiere, preto pre jaskyňu platí zimná uzávera. Okrem ojedinelého výskytu sintrovej kôry sa v jaskyni nenachádza kvapľová výzdoba…

Zrúcanina veže
Zrúcanina veže. Fotoarchív: František Kovár

V Cigánskej doline sa ukrýva zrúcanina strážnej veže.

Zrúcanina strážnej veže pri Jedľových Kostoľanoch mala v stredoveku dôležité poslanie, ktoré súviselo s obchodnými činnosťami. Strážila významnú obchodnú cestu z Novej Bane do horného Požitavia. V Cigánskej doline, ktorá od seba oddeľuje pohoria Tribeč a Pohronský Inovec, sa nachádzajú zvyšky Živánskej veže. Pozostatky niekdajšej mohutnej a vysokej veže dnes zakrývajú okolité stromy. Vznikla pravdepodobne na začiatku 13. storočia, záznamov sa o nej veľa nezachovalo. Patrila k panstvu hradu Hrušov a slúžila ako strategická strážna veža na ochranu významnej obchodnej cesty údolím rieky Žitava. Slúžila aj ako mýtna stanica. Pôvodne veža mala 5 podlaží a vchádzalo sa do nej na úrovni prvého podlažia rebríkom, ktorý sa potom vytiahol hore, čo bolo výhodné pri obrane veže. Zánik veže prišiel pravdepodobne v roku 1708, keď zanikol aj neďaleký Hrušovský hrad…

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *