Potulky v Malých Karpatoch. Zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť (1. časť)

Potulky v Malých Karpatoch. Malé Karpaty sú najzápadnejším a najkrajnejším pohorím karpatského oblúka. Začínajú pri Bratislave, tiahnu sa severovýchodným smerom tvoriac prirodzenú hranicu medzi Záhorskou nížinou a Podunajskou nížinou. Na západe a severozápade leží Borská nížina, na severe hraničí s Myjavskou pahorkatinou a Považským podolím.

Počiatočná história hradu Pajštún nie je známa a je rozlične interpretovaná.

Počiatočná história hradu nie je veľmi známa, v literatúre sa opisujú rôzne počiatky. Historické údaje sa môžu prelínať aj s bývalým stupavským vodným hradom. Niektorí bádatelia hrad Pajštún stotožňujú s hradom Stupava, ktorý v roku 1271 dobyli vojska českého kráľa Přemysla Otakara. Iný názor hovorí o tom, že hrad vybudoval Rugerius z Tallesbrunnu v poslednej tretine 13. storočia. Hrad mal byť pomenovaný ako Peilenstein, z čoho malo vzniknúť jeho terajšie slovenské pomenovanie Pajštún. Podľa známych záznamov sa dá s istotou povedať, že hrad stál už pred rokom 1390, keď kráľ Žigmund daroval hrad Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka…

Jaskyňa Driny bola objavená v roku 1929, sprístupnená je od roku 1934.

Prvé pokusné prieskumy uskutočnili už v roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom. O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J. Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikali zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 sprístupnili aj tieto nové priestory. Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 450 m dlhý okruh…

Archeologické objavy na Slepom vrchu prepísali pradávnu históriu.

Slepý vrch vypínajúci sa nad obcami Dolné a Horné Orešany, od roku 2005 predstavuje významné archeologické nálezisko na Slovensku. Na vrchu v Orešianskych vrchoch bolo objavené najstaršie keltské hradisko na Slovensku pochádzajúce z 5. storočia pred n. l.. Význam objavu spočíva v tom, že sa posunulo obdobie osídľovania Keltov na našom území podľa dovtedajších výskumov. Podľa archeologických nálezov Kelti ťažili na Slepom vrchu železnú rudu. Pri archeologickom výskume boli nájdené viaceré kováčske a hutnícke dielne. Archeológovia tiež odhalili, že hradisko zaniklo pri nejakom boji. Bolo nájdených množstvo hrotov šípov, mečov a iných zbraní tej doby…

Čierna skala je menej známy vrchol v Malých Karpatoch.

Očarujúce skalné výbežky Malých Karpát lákajú na potulky nejedného turistu. Inak to nie je ani v prípade Čiernej skaly, Kršlenice či jaskyne Deravá skala. Je to menej známy vrchol ako sú napr. Vysoká, Vápenná, Skalnatá, či Záruby. Najlepší prístup na Čiernu skalu je z Plaveckého Mikuláša, kde po ceste sem budete prechádzať okolo viacerých prírodných zaujímavostí, akými sú napríklad Kršlenica či jaskyňa Deravá skala. Deravá skala bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov. Je možné, že jaskyňa poslúžila ako rituálne obetisko. Výstup na Čiernu skalu nie je náročný. Chodník väčšinou vedie cez lesy a lúky, len v závere vás čaká mierne stúpanie…

Výdatnosť Hlbočianskeho vodopádu je závislá od počasia.

Hlbočiansky vodopád je v pohorí Malé Karpaty jediným vodopádom, voda v ňom však tečie iba občas. Z toho dôvodu je nazývaný aj ako Občasný, pretože niekedy je bohatý na vodu, inokedy takmer bez vody. Dostatok vody má hlavne na jar, keď sa topí sneh, taktiež po výdatnejších dažďoch. Vodopád nájdete v údolí Smolenického krasu v doline Hlboča. Voda padá z výšky 9 metrov, tá po dopade mizne v podzemí a vynára sa až v tesnej blízkosti Smoleníc, vďaka čomu mohla vzniknúť aj známa jaskyňa Driny. Najjednoduchší prístup k vodopádu je po modrej turistickej značke zo Smoleníc…