Potulky po strednom Pohroní. Miesta, ktoré sa oplatí vidieť (3. časť).
Potulky po strednom Pohroní vás zavedú na zaujímavé miesta v tejto oblasti, ktorú tvoria okresy Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica.
Turistika bola spočiatku zábavka pre bohatých.
V Uhorsku počas Bachovho absolutizmu (1849 – 1860) bola okrem iného zakázaná aj činnosť spolkov, preto rôzne združenia pôsobili len neformálne. Po skončení Bachovho absolutizmu, od roku 1860, vznikajú v Uhorsku (aj na území Slovenska), rôzne spolky a združenia. Už v roku 1860 vzniká v Banskej Štiavnici Sitniansky klub. Zakladateľmi Sitnianskeho klubu sa stali Edmund Schosthal a Július Gretzmacher. Klub začal propagovať pomerne neznámu aktivitu trávenia voľného času. V tom čase to bola skôr luxusná zábavka pre bohatých ľudí, keďže pospolití ľud trávil svoj voľný čas iným spôsobom, ak nejaký vôbec mali. Banská Štiavnica a okolie žila hlavne baníctvom, a baníci po ťažkej práci v bani nepomysleli na takéto zábavky…
Značkovanie turistických trás je zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Pomník, ktorý odhalil Klub slovenských turistov (KST) na Sitne 25. októbra 2023, má tvar jednoduchého, masívneho menhiru z prírodného kameňa. Jeho autorom je akademický sochár Peter Meszároš. Pripomínať má dlhoročné úsilie a myšlienky, ktoré sú zapísané v generáciach turistov na Slovensku. Vďaka mnohým generáciám značkárov máme dnes v SR sieť vyznačkovaných turistických chodníkov s celkovou dĺžkou približne 15 000 km. V roku 2022 bolo značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska…
Výstup na Jastrabskú skalu patrí medzi kratšie túry.
Skalný masív nesie názov Jastrabská skala (684 m n. m.), vyniká 80 metrovými kolmými skalnými útesmi. Viditeľnými od hlavnej cesty smerujúcej od Starej Kremničky do Kremnice. Mohutný skalný masív vznikol sopečnou činnosťou, stuhnutím lávového prúdu. Výstup na Jastrabskú skalu je nenáročný, v niektorých úsekoch sa vyskytuje kratšie strmšie stúpanie. Prístup je po žltej značke z Bartošovej Lehôtky od autobusovej zastávky. Dĺžka trasy je 2 km s prevýšením 290 m. Druhá trasa je menej známa, je značená miestnou značkou zo železničnej zastávky Jastrabá. Dĺžka trasy je asi 1,5 km s prevýšením 200 m.. Zaujímavosťou žltej značky je že chodník križuje železničnú trať ŽSR 171 neďaleko tunela Bartoška…
Vznik tunela sa pripisuje Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti.
V Kremnických vrchoch, na starej baníckej ceste, medzi Kremnicou a Banskou Bystricou stojí starodávny tunel, známy ako Görgeyho tunel. Nachádza sa na takzvanej Zlatej ceste medzi vrchmi Vyhnátová (1282 m) a Skalka (1231 m). Počiatky tunela nie sú presne známe. Vznik tunela sa pripisuje snahám Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti, ktorá sa snažila skrátiť cestu medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Po zániku Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti význam tunela z časti stratil na dôležitosti. Súčasný názov dostal po generálovi Arturovi Görgeyovi, veliteľovi maďarských vojsk počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849, ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom. Görgey vydal 24. januára 1849 rozkaz prejsť cez Skalku tunelom do Banskej Bystrice…
V turistických sprievodcoch sa o Peňažnej veľa nedozviete.
V turistických sprievodcoch sa o Peňažnej veľa nepíše, skôr by som povedal, že takmer nič. Nachádza sa pod vrchom Chlm 1012 m (v minulosti v mapách označený ako Chom, prečo prišlo k zmene názvu sa nevie, pravdepodobne pri prepise máp), smerom na západ prudko klesajúceho divokého svahu, ktorý padá hlboko do doliny Bieleho Potoka. Vrch je vytvorený sopečnou činnosťou, na jeho svahoch sa nachádza kráľovstvo skalných obrov. Sú to skupiny skalných balvanov do veľkosti nákladného auta, uvoľnených eróziou a rôznych kamenných sutí. Všetko je pokryté hustým lesom, čo len zvýrazňuje divokosť prírody. Od roku 1992 je na Peňažnej mohutný kríž, ktorý je umiestnený na skalnom brale, viditeľného z obce. Ku krížu bola neskôr postavená aj Krížová cesta…
Val obrov začína na Sitne, tiahne sa až k Dunaju.
Val obrov (lat. Fossa giganteum – Val obrov, nem. Teufelsmauer – Čertov múr) je dlhý zemný val, ktorý sa tiahne Slovenskom v severno-južnom smere. O veku, polohe a význame valu je veľmi málo historických prameňov. Val podľa doterajších poznatkov siahal od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ a jej ústia do Dunaja. Dodnes viditeľne stopy valu sa tiahnu od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov. Viditeľné pozostatky valu sa nachádzajú od Dunaja popri západnom brehu Hrona a Ipľa cez Kováčovské kopce, popri Chľabe, Súdovciach, Žemberovciach, Pečeniciach, Jabloňovciach, cez Segíňovu dolinu, Počúvadlo až po Sitno. Západnejšie sa pravdepodobne tiahla jeho ďalšia vetva, od ústia Hrona smerom do Žarnovice. Podľa doterajších zistení sa val pod Levicami rozdeľuje, smerom na sever jeho západná časť smeruje popri Hrone k Slovenskej bráne a východná ide k Sitnu…
