Nízke Tatry

Potulky po Nízkych Tatrách. Tipy na 5 turistických atrakcií, ktoré sa oplatí navštíviť.

Potulky po Nízkych Tatrách. Nízke Tatry sú po Vysokých Tatrách druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Nízke Tatry ponúkajú široké možnosti turistiky, pestrú prírodu, možnosti kúpania a návštevy jaskýň.

Výrazný vrch v Nízkych Tatrách
Výrazný vrch v Nízkych Tatrách. Fotoarchív: František Kovár

Z vrcholu Veľkého Boku je krásny výhľad, je však mimo záujmu turistov.

Veľký Bok (1727 m) je výrazná hoľa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa a zároveň je vyšší ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje jedinečný kruhový výhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, taktiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy a Branisko. Ak máte radi pri turistickej túre kľud bez väčšieho množstva turistov, tak výlet na Veľký bok je také miesto. Turistická trasa je menej známa, nepatrí medzi vyhľadávané trasy…

Na začiatku je dolina úzka
Na začiatku je dolina úzka. Fotoarchív: František Kovár

Dolina Vyvieranie je klenot Nízkych Tatier.

Dolina Vyvieranie ústi do Demänovskej doliny. Vyznačuje sa nádhernou divokou prírodou cez ktorú preteká potok, vďaka ktorému pripomína rokliny Slovenského raja. Vo svojom úvode je dolina Vyvieranie pomerne úzka, chodník tu vedie tesne popri potoku, miestami noha vstúpi aj do koryta potoka. Preto je lepšie mať nepremokavú obuv. Pri ústí doliny sa nachádza aj mohutná vyvieračka podzemného toku Demänovky. Neskôr sa dolina rozširuje a ponúka romantiku krásnych pohľadov na kaskády a menšie vodopády, ktoré vytvára potok. Spád potoka je tu menší, zato koryto má širšie. Na chodníku sa pre zvýšenie bezpečnosti nachádza niekoľko miest s technickými pomôckami, ako sú reťaze, lávky a mostíky. Chýbajú tu rebríky, preto je prechod dolinou vhodný pre ľudí, čo neobľubujú pohyb v roklinách po rebríkoch…

Vajskovský potok
Vajskovský potok. Fotoarchív: František Kovár

Vajskovský vodopád dosahuje výšku 9 metrov a šírku asi 2 metre.

Vajskovský vodopád (1 260 m) je jedným z najväčších vodopádov Nízkych Tatier. Dosahuje výšku 9 metrov, šírka vodného toku Vajskovského potoka je v mieste vodopádu asi 2 metre. Vodopád má dostatok vody počas celého roku. Jeho krása však najviac vynikne po výdatných dažďoch, alebo v čase jarného topenia. Atmosféru vodopádu dotvára aj divoká príroda v jeho okolí. Niekedy orientáciu na turistickom chodníku vedúceho k vodopádu môže sťažiť zarastanie chodníka žihľavou a lopúchmi (lopúchy tu dorastajú do veľkých rozmerov). Hlavne na úseku, ktorý prechádza cez lúku, ktorá bola kedysi pasienkom pre ovce…

Krásne výhľady z Poludnice
Krásne výhľady z Poludnice. Fotoarchív: František Kovár

Krásne výhľady a prírodné scenérie, to je výstup na Poludnicu.

Poludnica je majestátny bralnatý vrch, ktorý je sčasti zalesnený. Má dva vrcholy, nižší severný – Predná Poludnica (1491 m) a vyšší južný – Zadná Poludnica (1549 m). Z oboch vrcholov je jedinečný výhľad na Liptov a šíre okolie. Z Prednej Poludnice najmä na Liptovskú kotlinu a v pozadí na pohoria, ktoré ju ohraničujú (Západné Tatry, Chočské vrchy). Zo Zadnej Poludnice je jedinečný pohľad na Kriváň a panoramatický výhľad na hrebeň Nízkych Tatier, Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy, Malú a Veľkú Fatru. Krásne výhľady a prírodné scenérie možno obdivovať počas celej túry na Poludnicu. Krásy prírody Poludnice dotvára aj skalné mestečko pod jej vrcholom, ktoré tvoria rôzne skalné útvary, jaskyne a okná…

Najkrajší priestor jaskyne
Najkrajší priestor jaskyne. Fotoarchív: František Kovár

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou v južnej časti Nízkych Tatier.

Bystrianska jaskyňa sa nachádza v Bystrianskom krase, v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. V jaskyni sa od roku 1971 úspešne vykonáva detská speleoterapia. Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti. Vchod tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, 80 m nad potokom Bystrianka. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 580 m. Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, kde sa v súčasnosti s úspechom liečia horné dýchacie cesty u detí. Táto liečba sa tu vykonáva už od roku 1971…

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *