Podnik vznikol už v roku 1328. V prevádzke je dodnes, čo je to svetový unikát.

Počiatok kremnickej mincovne sa kladie do roku 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou udelil mestské privilégiá staršej banskej osade Cremnychbani, čím ju z právneho hľadiska povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Prvé mince razené v Kremnici boli strieborné groše.

V privilegiálnej listine sa síce nenachádza priama zmienka o založení mincovne, je tu však pasáž o užívaní privilégií Kutnej Hory, sídla mincovne Českého kráľovstva. Čo naznačuje príchod kutnohorských minciarov, ktorí v predošlom období zreformovali banskú správu a mincovníctvo v Čechách. Od roku 1328 mali pomáhať pri zavádzaní finálneho spracovania drahých kovov aj v Uhorsku, v novej mincovni v Kremnici. Prvými mincami razenými v kremnickej mincovni boli strieborné groše. V neskoršej dobe, pred rokom 1335 tu bol razený zlatý florén, neskôr nazývaný zlatý dukát. Razený bol z takmer rýdzeho zlata (23 karátov a 9 grénov) a túto rýdzosť si udržal s malými odchýlkami počas šiestich storočí ich razby. Využívaný bol predovšetkým pri väčších transakciách a v zahraničnom obchode. Okrem zlatých dukátov boli v kremnickej mincovni razené aj strieborné groše, denáre, toliare, poltury, grajciare, uhorské koruny.

Koniec oboch svetových vojen bol pre mincovňu pohromou.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 maďarská armáda odvliekla strojné zariadenie a zásoby drahých kovov do Budapešti. Nové stroje, už na elektrický pohon, dodala firma Vulkan Maschinenfabrik A.G. z Viedne. V júni 1921 sa výroba v kremnickej mincovni opäť rozbehla, na Vulkanoch sa vyrazili prvé dvadsaťhalierniky novej ČSR. Odvtedy sa v mincovni razili všetky československé a následne aj slovenské mince. Aj počas 2. svetovej vojny vznikli mincovni veľké škody. Nemecké vojsko počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvlieklo a raziace stroje zničilo výbušninami. Po oslobodení sa začala intenzívna rekonštrukcia celej mincovne. Už 26. marca 1946 sa začali raziť jednokorunové mince obnovenej ČSR.

Dnes mincovňa razí mince pre mnohé štáty vo svete.

Po rozdelení Československa sa kremnická mincovňa stala štátnym podnikom novej Slovenskej republiky. Vyrobiť prvé slovenské mince sa jej podarilo v rekordne krátkom čase, už za necelé tri mesiace. V mincovni sa počas 16 rokov existencie slovenskej korunovej meny vyrazilo vyše 1,373 miliardy ks obehových mincí, ako aj viac než 1 milión ks pamätných mincí. Od roku 2009 predstavovali základ výrobného programu razby obehových mincí najmä pre viaceré latinskoamerické krajiny. Pre Bangladéš a Srí Lanku, Tunisko, Mauritánia, Bielorusko, Slovinsko, Estónsko, Arménsko. Každoročne sú to aj dorazby slovenských euromincí pre NBS. Mincovňa Kremnica razí okrem obehových mincí aj pamätné a zberateľské mince z drahých kovov. Po zavedení novej eurovej meny na Slovensku sa vyrábajú pre NBS aj pamätné mince v nominálnej hodnote 2 €, zberateľské mince zo striebra v nominálnych hodnotách 10 € a 20 € a zlaté mince v nominálnej hodnote 100 €.